SVEDECTVO SR. ULRIKY

KTO SOM? Som sestrou, dcérou, nevestou, priateľkou, vychovávateľkou, duchovnou matkou, ktorá chce vypočuť a poradiť… som dcéra sv. Angely, Nevesta Najvyššieho a sestra uršulínka. 

AKO SA TO STALO? Prvé pozvanie k duchovnejšiemu životu som dostala pri sviatosti birmovania. Po čase štúdia a zaneprázdnenosti sa Boží hlas jemne ozýval v tichu, v modlitbe, v adorácii, v ľuďoch a v ich potrebách vyrozprávať sa a nasmerovať ich k Bohu. Po roku 1989, keď sa pomaličky začali ukazovať rehoľné sestry v habitoch som bola pozvaná rozmýšľať o ich živote. Mala som stredoveké predstavy o kláštoroch a tak som si ľudsky vedela skôr predstaviť manželský život. Mala som slušného a veriaceho priateľa, ktorý ma vedel pochopiť, vypočuť a tak mi nič nechýbalo. Až keď som s ním išla do kina na film, o ktorom sme obaja nič nevedeli. Celý život bol o živote misionára, ktorý svoj život zasvätil Bohu a indiánom. Viete si predstaviť moju reakciu? Preplakala som celý film. V hlavnom hrdinovi som videla seba a moju budúcnosť. Od tejto chvíle som sa začala viac modliť, vzývať ducha Svätého, aby som pochopila, čo je pre mňa nepochopiteľné. V každodenných všedných dotykoch som vnímala, že Boh má so mnou plán.

ALE KAM SA MÁM OBRÁTIŤ? V Dóme sv. Alžbety som sa modlila a čakala som ako malé dieťa na odpoveď. Vedela som, že o dotykoch Boha chcem rozprávať s deťmi, s mladými ľuďmi. Chcela som o jeho láske, kráse hovoriť najmä tým, ktorí tieto hodnoty hľadali v hriechu. Dozvedela som sa, že mladým ľuďom sa venujú ako rehoľnice aj sestry uršulínky. Keď som po prvý krát išla prekročiť ich bránu, cestou som „počula“ výsmešný hlas. Zuzka, ty chodievaš do divadla, na koncerty, a keď sa za tebou zatvorí ťažká kláštorná brána, už to nebude možné. Ten hlas bol nechutný, ale ja som predsa zazvonila na bránu a keď ma privítala sestra vrátnička a tú ťažkú bránu za mnou zavrela, zľakla som sa. Mala som problém vyjachtať zo seba, prečo som prišla. Keď som to predsa vykoktala, sestra Žofia mi povedala: „Zuzka, sestra predstavená, nie je doma, pretože išla s kandidátkami do divadla.“ Ja som onemela. Sestra Žofia mi to ešte raz zopakovala a nasmerovala ma k divadlu. Takže! Prv ako som sa osobne stretla so sestrou predstavenou, pozrela som si celé divadelné predstavenie s presvedčením, že Ježiš je gentleman. Jeho prekvapenia sú tak originálne, že som neodolala Jeho pozvaniu byť Jeho nevestou

sr. Ulrika, OSU