Prechod na navigáciu Hlavné menu
Rímska únia Rádu sv. Uršule, Slovenská provincia

Dejiny uršulínok na Slovensku

Už tri storočia sa uršulínky zaoberajú výchovou dievčat a žien. Boli to ony, ktoré založili u nás prvé ženské školy a takto sa obdivuhodne už oddávna sa stali významným kultúrnym činiteľom na Slovensku.


V 17. storočí bola celková situácia v Uhorsku mimoriadne ťažká. Turecké vpády pustošili a naplňovali obyvateľstvo hrôzou. Šľachta húfne prijímala učenie Lutera a Kalvína a podľa zásady „Cuius regio, eius religio“ prešli k nemu aj poddaní. Šľacha sa neustále búrila proti centralizačným snahám Habsburgovcov, takže stavovské povstania naplňujú 17. a 18. storočie. Uršulínky sa nedali zastrašiť týmito pomermi. Kresťanskou výchovou kliesnili cestu k lepšiemu zajtrajšku.


Pri príchode uršulínok do Bratislavy roku 1676 ako na prvé miesto na Slovensku, uhorský primas Juraj Selepcsényi (Slovák Juraj Selepčiansky zo Selepčian) im odovzdal dokument, ktorým povoľoval a schvaľoval rozšírenie Rádu svätej Uršule v celej krajine. Uršulínky to plne využili.


Bratislavský kláštor i napriek všetkým ťažkostiam vojnových pomerov, nákazlivých chorôb, zadlženosti pre stavbu domovov a škôl, vyrástol v mohutný strom a rozvinul svoje vetvy do Košíc a Trnavy a postupne do viacerých susedných krajov: Chorvátska, Poľska, Maďarska a Rumunska. Boh žehnal tieto domy mnohými povolaniami.


V roku 1933 mali v Bratislave slovenské a maďarské ľudové a meštianske školy, starý maďarský učiteľský ústav a od roku 1933 slovenské gymnázium, dva internáty, útulok pre slúžky a štyri Mariánske kongregácie. Bratislavský dom mal odbočky vo Veľkých Levároch a Ožďanoch.


Z bratislavského domu založili roku 1698 kláštor v Košiciach, kde v roku 1935 už mali slovenské a maďarské ľudové školy, maďarskú meštianku, obchodnú školu a opatrovňu.


Trnavský kláštor bol založený roku 1724 z bratislavského domu. Učili tam dievčatá na ľudovej a meštianskej škole a na dievčenskom učiteľskom ústave, mali tam aj opatrovňu a päť Mariánskych kongregácii spolu s 1250 žiačkami. Trnavský kláštor mal odbočku aj v Cíferi, kde bol noviciát slovenskej viceprovincie, meštianka a opatrovňa.


Od roku 1903 mali v Modre odbočku trnavského kláštora, ktorý v roku 1935 sa stal už samostatným kláštorom. V ľudovej škole a opatrovni mali 250 žiačok a internát pre žiačky tamojšieho štátneho učiteľského ústavu.


Z vynikajúcich predstavených bratislavského kláštora spomenieme Matku Agnesu Schalthaus, profesorku z Kolína nad Rýnom. Bola jedinečná ako v oblasti ducha, tak aj v ľudských vzťahoch, v organizačných a administratívnych záležitostiach. Veľmi sa starala o hlboký život modlitby a o vzdelanie sestier. Niesla statočne ťarchy, ktoré na ňu doliehali počas moru, tureckých vpádov, pri stavbe kláštorov a pod. Pri jej smrti roku 1705 mala komunita už 60 členiek. Neporušené telo Matky Agnesy je v krypte pod uršulínskym kostolom v Bratislave.


Založenie košického kláštora vymohol jágerský biskup Juraj Fenessy od kráľa Leopolda I., ktorý prispel sumou 12 000 zlatých, aby „rehoľníčky vychovávali dievčatá k zbožnému životu a k silnému vlasteneckému povedomiu“.
Roku 1860 uršulínky otvárajú učiteľský ústav najprv dvoj a neskôr štvorročný. V tých rokoch tam bola predstavenou Matka Alojzia Urbanová, o ktorej kronika píše z príležitosti jej zlatého jubilea: „Mala nielen zlaté jubileum, ale aj zlaté srdce a dušu“. O roku 1897 mali už aj hospodársku školu.


Iniciátorom založenia trnavského kláštora bol generálny vikár Pavol Szpaczsy, ktorý dlho rokoval s bratislavskými uršulínkami, až konečne 25. Septembra 1724 sa založenie uskutočnilo. Roku 1894 otvorili trnavské uršulínsky učiteľský ústav, ktorý dostal právo verejnosti. O tom, že ústav prosperoval, svedčí Marmula v knihe „Ústav trnavských uršulínok“, v ktorej chváli metódu, výchovné prostriedky a celkovú orientáciu ústavu: „Tam srdcia učiteliek a žiačok splynuli v láske natoľko, že aj po odchode z ústavu pestujú naďalej čnosti, ktoré im tam vštepovali a vždy s láskou myslia na roky tam prežité . . . Ako matky dávajú tam na výchovu svoje dcéry, ba často i vnučky . . . Koľko radosti, koľko života tam všade!“ 16. Decembra 1899 bola založená Mariánska kongregácia pre mravno-náboženskú výchovu dievčat.


Láska a úcta k Bohu sa javí v milujúcej starostlivosti o krásu božích chrámov, o dôstojné bohoslužby, najmä čo sa týka hudby a spevu – a preto sa veriaci radi zúčastňovali posvätenej liturgie v uršulínskych kostoloch. Rehoľníčky si vysoko vážili svoj zasvätený život. Žili prísnym, chudobným a pracovitým životom. Chudobných vždy
podporovali. Aby to mohli robiť, samy sa zriekali a postili. Kronika spomína, ako viaceré nestrpeli nič, čo bolo proti chudobe a o iných, že si vždy vybrali to najhoršie.
Roku 1900 bola prvá generálna kapitula Rímskej únie Rádu sv. Uršule, na ktorej sa zúčastnili aj členky bratislavského a trnavského kláštora. Prvá svetová vojna prerušila však živé styky s Rímskou Úniou.


Roku 1922 sa utvorila československá provincia a roku 1933 sa rozdelili na českú a slovenskú. Hlboké vzťahy, ktoré sa vytvorili medzi členkami týchto dvoch provincií trvajú dodnes.


Zásada prispôsobenia sa znameniam časov, tak múdro vyjadrená svätou Zakladateľkou, v zložitých pomeroch našej slovenskej provincie sa veľmi dobre osvedčila.

 

Žiaľ, rok 1939 – začiatok 2.svetovej vojny – uviedol provinciu, vtedy už v rozkvete, do novej tvrdej skúšky. Po skončení vojny rehoľné školy a internáty boli poštátnené. Ministerstvo školstva 28. Júna 1950 zrušilo pracovný pomer so všetkými vyučujúcimi rehoľníčkami. 


V auguste 1950 uršulínky boli prinútené opustiť svoje kláštory. V ťažkých podmienkach sa rozvíjal apoštolát modlitby a obety.

Na ponuku štátnych autorít roku 1963 mnohé uršulínky zanechali prácu v továrňach alebo na poliach a dali sa do služieb mentálne postihnutých detí ako vychovávateľky a zdravotné sestry.
 


 

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

dnes je: 20.8.2017

meniny má: Anabela

podrobný kalendár


1452032

Úvodná stránka