Svätá Angela, matka uršulínok, nám zanechala spisy, ktoré sú rozdelené na 3 časti: REGULA, RADY a ZÁVET. Spisy sv. Angely, ktoré na konci svojho života diktovala Gabrielovi Cozzanovi, svojou nadčasovou múdrosťou oslovujú nie len sestry, ale aj laikov, a to najmä v tých statiach, v ktorých radí ako viesť druhých. Spisy ponúkame na stiahnutie vo formáte PDF, kde je možné vyhľadávanie podľa konkrétneho slova.

REGULA

  1. V mene Blahoslavenej a Nerozdielnej Trojice.
  2. Úvod k pravidlám života panien v novozaloženej spoločnosti, ktorej meno je Spoločnosť svätej Uršule.
  3. Milovaným dcéram a sestrám Spoločnosti svätej Uršule.
  4. Pretože vám, moje milované dcéry a sestry, Boh dal milosť, že vás odlúčil od tmy tohto biedneho sveta a zjednotil vás pre službu svojej božskej Velebnosti,
  5. musíte mu nekonečne ďakovať, že práve vám udelil taký vynikajúci dar.
  6. Veď koľké význačné osobnosti, ale aj iní ľudia každého stavu nemajú, ani nebudú mať takú milosť!
  7. Preto vás povzbudzujem, moje sestry, alebo skôr všetky prosím a úpenlivo žiadam: Keďže ste boli vyvolené za opravdivé a panenské nevesty Božieho Syna,
  8. predovšetkým sa snažte uvedomiť si, čo to so sebou prináša, akú skvelú a vznešenú dôstojnosť to obsahuje.
  9. Ďalej sa z celej vašej sily usilujte vytrvať v stave, do ktorého vás Boh povolal
  10. a hľadajte a chcite všetky prostriedky a spôsoby, nutné k vytrvalosti a k pokroku až do konca.
  11. Veď nestačí totiž iba začať, ak sa tiež nevytrvá. Preto i Pravda hovorí: „Qui perseveraverit usque in finem, hic salvus erit“, „Kto vytrvá až do konca, ten bude spasený.“
  12. A tiež hovorí: „Beati qui audiunt verbum Dei et custodiunt illud“ (blažení tí, čo počúvajú Božie slovo a zochovávajú ho), t.j. blažení sú tí, ktorým Boh vleje do srdca svetlo pravdy a vloží myšlienku horlivo túžiť po nebeskej vlasti a ktorí sa potom budú snažiť uchovať si v sebe tento hlas pravdy a túto správnu túžbu.
  13. Niet pochýb, že vytrvá len ten, kto bude tiež chcieť použiť potrebné prostriedky a spôsoby,
  14. lebo je len malý alebo nijaký rozdiel medzi vyhlásením: „Nebudem viac slúžiť Bohu“ a medzi tým, že nechce použiť prostriedky a pravidlá potrebné na udržanie sa v jeho službe.
  15. Preto, sestry moje, potrebujeme byť viac bdelé, lebo naše podujatie je pre svoju dôležitosť tak veľké, že by nemohlo byť dôležitejšieho podujatia ako je naše,
  16. keďže v skutočnosti ide o náš život a o našu spásu.
  17. Veď sme povolané na tak slávny život, aby sme boli nevesty Božieho Syna a stali sa kráľovnami v nebi.
  18. Ale tu musíme byť obozretné a múdre, lebo čím vyššia je hodnota podujatia, tým je viac sprevádzané námahou a nebezpečenstvom.
  19. Veď ak uvážime, že žijeme uprostred osídiel a nebezpečenstiev, potom niet takého zla, čo by sa nestavalo proti nám.
  20. Broja proti nám: voda, vzduch i zem s celým peklom, lebo naše telo a naša zmyselnosť nie sú ešte umŕtvené.
  21. Ani náš protivník, diabol, ani ten nespí a nikdy neodpočíva, ale (ako hovorí svätý Peter) stále obchádza ako revúci lev a hľadá, ako by sa mohol niektorej z nás zmocniť svojimi všemožnými a početnými úskokmi, ktorých množstvo sa ani nedá zrátať.
  22. Napriek tomu, moje sestry, nesmiete sa kvôli tomu ľakať!
  23. Lebo ak sa budete snažiť zo všetkých síl žiť tak, ako sa to vyžaduje od pravých snúbeníc Najvyššieho,
  24. a budete zachovávať túto Regulu, zostavenú pre vaše dobro ako cestu, po ktorej máte kráčať,
  25. mám pevnú a neochvejnú vieru a nádej v nekonečnú Božiu dobrotu, že nielen ľahko prekonáme všetky nebezpečenstvá a protivenstvá, ale že nad nimi zvíťazíme s veľkou slávou a radosťou.
  26. Tak zároveň prejdeme týmto veľmi krátkym životom v úteche,
  27. každá z našich bolestí a smútok sa zmenia na radosť a veselosť a zistíme, že tŕnisté a kamenisté cesty sa nám stávajú kvetnatými a vydláždenými dlaždicami z jemného zlata,
  28. lebo anjeli, účastníci večného života, budú s nami, a to v takej miere, v akej sa my budeme podieľať na anjelskom živote.
  29. Hor´ sa teda, smelo vpred! Objímme všetky túto svätú Regulu, ktorú nám Boh vo svojej milosti predložil
  30. a vyzbrojené jej posvätnými predpismi správajme sa aj my tak mužne ako Judita, ktorá odvážne odťala Holofernesovu, t.j. diablovu hlavu, aby sme sa mohli slávne vrátiť do vlasti,
  31. kde pre nás od všetkých, na nebi i na zemi, vytryskne veľká sláva a triumf.
  32. Teraz teda v milosti buďte všetky pozorné so srdcom veľkodušným a plným túžby.


 

  1. Po ​prvé, pripomíname, že každá, čo požiada o vstup alebo o prijatie do tejto​ ​Spoločnosti, má byť panna​​
  2. a má mať pevný úmysel slúžiť Bohu v tomto spôsobe života.
  3. A potom, nech tam vstupuje radostne a
  4. z vlastnej vôle.
  5. Po tretie, nemá mať záväzok k nijakému kláštoru, ani k ľuďom zo sveta.
  6. Po štvrté, ak má otca aleb​​o matku alebo iných prestavených, má si najprv vyžiadať ich súhlas.
  7. Tak s nimi sa potom predstavené a správcovia Spoločnosti dohodnú, aby neskôr nemali nijaký oprávnený dôvod, ak by náhodou neskôr chceli prekážať dievčaťu žiť v tejto svätej poslušnosti.
  8. Po piate, nech má najmenej dvanásť rokov.
  9. Avšak sa pripomína, mladšie dievčatá môžu byť prijaté do skupiny, aby sa pravdivo uvádzali do tohto spôsobu tak jedinečného života.
  1. Pripomína sa, že odev i jeho nosenie má byť skromné a jednoduché, ako si to vyžaduje panenská počestnosť.
  2. Každá teda nech nosí blúzku vhodne uzavretú a nech na ňu si prehodí šatku alebo tkaný šál, napr. vlnený či bavlnený, nie príliš ľahký a tobôž nie priesvitný, to isté platí o šatkách na hlave.
  3. Čo sa týka šiat, majú byť súkenné alebo vlnené alebo šikmo tkané, hnedej alebo tmavoškoricovej farby, ako to bude tej-ktorej vhodné podľa ich možností.
  4. Sestry po vstupe do Spoločnosti budú môcť nosiť šaty, ktoré si priniesli, dokiaľ im vydržia, no za podmienky, že nebudú mať nijaké volány (nazberané ozdobné pásiky), ani rozstrihnuté rukávy, ani nijaké ažúry, ani výšivky alebo čosi podobné.
  5. Nech nosia kožený pás na znak vonkajšieho umŕtvovania a dokonalej vnútornej čistoty.
  6. Nech nenosia ani hodváb ani zamat, ani striebro ani zlato; sandále a topánky nech sú čierne a jednoduchého tvaru.
  7. Nijaké farebné šatky, ani hodvábne, prípadne z inej príliš jemnej a priesvitnej tkaniny, ani nie záhyby na košeliach.
  8. A nakoniec, nijaké také vzory, márnivé ozdoby a priesvitné látky, ani iné márnivosti, ktoré by mohli poškvrniť ich svedomie alebo svedomie blížneho,
  9. a ktoré by sa protivili panenskej počestnosti.
  1. Okrem toho pripomíname v prvom rade, nech nemajú styky so ženami zlej povesti.
  2. A potom, za nič na svete nech neprijímajú odkazy od mužov ani od žien, najmä nie potajomky.
  3. Po tretie, nech nechodia na svadby, ani plesy, ani turnaje, a iné im podobné zábavy.
  4. Po štvrté, nech nepostávajú na balkónoch, ani vo dverách, ani na uliciach, či už samy alebo s inými a to z mnohých dôvodov.
  5. Po piate, keď idú po uliciach alebo na cestách, nech majú oči sklopené a nech sú skromne zahalené do svojej šatky.
  6. A nech kráčajú rázne, nech sa nepotulujú, ani nech sa nezastavujú tu lebo tam, ani nech nezostávajú zvedavo na čokoľvek pozerať.
  7. Všade totiž číhajú nebezpečenstvá, rozličné nástrahy a diabolské osídla.
  8. Po šieste, ak by ich matky alebo svetskí predstavení chceli vystaviť takýmto nebezpečenstvám,
  9. Alebo by im zabraňovali postiť sa, modliť sa a spovedať sa alebo robiť nejaké iné dobré skutky,
  10. nech to ihneď oznámia predstaveným Spoločnosti, aby vo veci zakročili.
  1. A ešte sa pripomína, že každá sa má snažiť prijať telesný pôst ako čosi nevyhnutné
  2. a ako prostriedok a cestu ku skutočnému duchovnému pôstu, ktorým sa odstraňujú z ducha neresti a omyly.
  3. K tomuto pôstu nás jasne vyzýva príklad všetkých svätcov,
  4. a najmä život Ježiša Krista, jedinej cesty, ktorá vedie do neba.
  5. Preto Svätá Matka Cirkev to jasne vyhlasuje do uší všetkým veriacim, keď sa modlí k Bohu: „Qui corporali ieiunio vitia comprimis, mentem elevas, virtutem largiris et praemia“, t.j. Bože, Ty (v nás) telesným pôstom krotíš zlé sklony, dvíhaš myseľ, udeľuješ silu čnosti a dávaš odmenu.
  6. Keďže požívačnosť bola začiatkom všetkého nášho nešťastia, sluší sa, aby pôst a zdržanlivosť boli začiatkom a prostriedkom všetkého nášho dobra a duchovného úžitku.
  7. Preto hovoria sväté predpisy: „Indictum est ieiunium abstinentiae, lex a Domino Deo, praevaricatio legis a diabolo“, t.j. zákon pôstu a zdržanlivosti nariadil Pán Boh, prestúpenie zákona podnietil diabol.
  8. Preto každú povzbudzujeme, aby sa postila najmä v týchto dňoch roka: Po prvé, vo všetky dni, keď to nariaďuje Svätá Matka Cirkev, t.j. v celom pôstnom období, v kántrové dni a na predpísané vigílie.
  9. A potom celý advent.
  10. Po tretie, celých štyridsať dní bezprostredne po Zjavení Pána preto, aby sa krotili zmysly, žiadostivosť a zmyselnosť, ktoré zvlášť v tomto čase ovládajú svet,
  11. a tiež preto, aby sa pred trónom Najvyššieho Boha vyprosovalo milosrdenstvo za toľké rozpustilosti, ktoré v tom čase páchajú kresťania, ako je to všeobecne známe.
  12. Nech sa postia aj po veľkonočnej oktáve tri dni v týždni, a to v stredu, piatok a sobotu.
  13. Po piate, nech sa postia v troch prosebných dňoch, ktoré cirkev slávi pred Nanebovstúpením, aby vyprosovala Božiu pomoc pre kresťanský ľud.
  14. Po šieste, nech sa postia každý deň po Nanebovstúpení
  15. a zároveň so všetkou možnou silou ducha nech zotrvávajú v modlitbe až po deň Zoslania Svätého Ducha, to znamená až do takzvanej „májovej Veľkej noci“ (Turíce),
  16. prosiac o splnenie veľkého prísľubu, ktorý dal Ježiš Kristus svojim vyvoleným, dobre pripraveným prijať ho.
  17. Po siedme, (nech sa postia) po Turícach tri razy do týždňa v horespomenutých dňoch až do adventu.
  18. Pretože si však vo všetkom treba počínať rozumne, upozorňujeme, že žiadna sa nemá postiť bez osobitnej porady so svojím duchovným otcom
  19. a predstaveným Spoločnosti, ktorí majú uvedené pôsty obmedziť a znížiť, ako to uznajú za vhodné,
  20. lebo ten, kto nerozumne trápi svoje telo, „esset offerre holocaustum de rapina“, t.j. akoby chcel priniesť obetu z ukradnutého. A to tiež hovoria posvätné predpisy.
  1. Pripomíname, že každá má byť horlivá ako v rozjímavej tak i v ústnej modlitbe,
  2. ktorá je sprievodkyňou pôstu. Aj Písmo hovorí: „Bona est oratio cum ieiunio“, t.j. dobrá je modlitba spojená s pôstom.
  3. Aj v evanjeliu sa hovorí o Fanuelovej dcére Anne, ktorá neprestáva slúžiť Bohu v chráme vo dne i v noci in ieiunibus et orationibus (v pôste a modlitbách).
  4. Lebo ako pôstom umŕtvujeme telesné žiadostivosti a vlastné zmysly, modlitbou zasa dostávame od Boha milosť duchovného života.
  5. A pretože potrebujeme neustále Božiu pomoc, nech sa vždy modlia v duši i v mysli, a preto i Pravda hovorí: „Oportet semper orare“, t.j. treba sa stále modliť.
  6. No odporúčame aj častú ústnu modlitbu,
  7. ktorou pútame pozornosť zmyslov
  8. a pripravujeme sa na mentálnu modlitbu.
  9. Z toho dôvodu každá nech sa pobožne a sústredene modlí denne aspoň ofícium Panny Márie a sedem kajúcich žalmov,
  10. lebo modlitbou ofícia sa zhovárame s Bohom, ako hovorieval blahoslavený mučeník Alexander.
  11. Ktoré by nevedeli recitovať ofícium, nech sa to naučia od tých, ktoré to vedia.
  12. Tie, čo nevedie čítať, nech každý deň pri matutíne pomodlia sa 33 Otčenášov a 33 Zdravasov na pamiatku 33 rokov, ktoré Ježiš Kristus z lásky k nám prežil na tejto zemi.
  13. Potom pri Príme nech sa modlia 7 Otčenášov a 7 Zdravas Mária za 7 darov Svätého Ducha.
  14. To isté platí aj o všetkých ostatných kánonických Hodinkách, t.j. pri Tercii, Sexte, None, Vešperách a Kompletóriu.
  15. A aby sme dali látku k rozjímavej modlitbe a tiež jej otvorili cestu, nabádame každú pozdvihovať svojho ducha k Bohu, denne sa v tom cvičiť a modliť sa v skrytosti svojho srdca nasledujúcim spôsobom alebo podobne:
  16. „Ó, môj Pane, osvieť temnoty môjho srdca
  17. a daj mi milosť zomrieť skôr ako dnes uraziť Tvoju Božskú Velebnosť.
  18. Upevni moje city a moje zmysly, aby sa neodchýlili ani napravo ani naľavo
  19. a neodvrátili ma od Tvojej Žiarivej Tváre, ktorá potešuje každé skormútené srdce.
  20. Ach, aká som ja úbohá, veď keď vstúpim do skrytosti svojho srdca, neodvažujem sa od hanby pozdvihnúť oči k nebu,
  21. pretože si zasluhujem, aby ma peklo zaživa pohltilo, lebo vidím v sebe toľko poblúdení, toľko neprávostí a nízkostí, toľko surovostí, ohyzdných a strašidelných predstáv!
  22. To ma núti dňom i nocou, či chodím alebo odpočívam, pracujem alebo uvažujem, pozdvihnúť hlas a kričať k nebu a prosiac o milosrdenstvo a o čas na pokánie.
  23. Ó, najláskavejší Pane, ráč mi odpustiť toľké urážky i každú z chýb, ktorých som sa mohla dopustiť odo dňa svojho krstu.
  24. Ráč odpustiť hriechy aj môjmu otcovi a mojej matke, všetkým mojim príbuzným a priateľom, ako aj ľuďom na celom svete.
  25. Prosím Ťa o to pre Tvoje Presväté Umučenie a pre Tvoju Predrahú Krv, vyliatu z lásky k nám,
  26. pre Tvoje Najsvätejšie Meno, ktoré nech je zvelebené nad piesok mora, nad kvapky vôd, nad množstvo hviezd.
  27. Ľutujem, že som tak otáľala dať sa do služby Tvojej Božskej Velebnosti.
  28. Ach, veď som doteraz nevyliala ani kvapku krvi pre Tvoju lásku,
  29. nikdy som neposlúchala Tvoje božské príkazy
  30. a všetky nešťastia sa mi zdali tvrdé pre nedostatok lásky k Tebe.
  31. Pane, namiesto tých úbohých stvorení, ktoré Ťa nepoznajú
  32. a nesnažia sa mať účasť na Tvojom Presvätom Utrpení,
  33. mi puká srdce.
  34. Keby som mohla, rada by som vyliala vlastnú krv, len aby sa otvorili zaslepené oči ich ducha.
  35. Preto, ó, Pane môj, môj jediný život a moja jediná nádej,
  36. ráč prijať moje tak biedne a tak nečisté srdce.
  37. A spáľ v blčiacej vyhni svojej božskej lásky všetky jeho hnutia a náruživosti.
  38. Prosím ťa, prijmi moje slobodné rozhodovanie,
  39. každý prejav mojej vlastnej vôle, ktorá je nakazená hriechom, takže nevie rozoznať dobro od zla.
  40. Prijmi každú moju myšlienku, slovo a skutok,
  41. a napokon všetko, čo mám vnútorne i navonok.
  42. Všetko to kladiem v obetu k nohám Tvojej Božskej Velebnosti
  43. a prosím, aby si to ráčil prijať, hoci som toho nehodná.
  44. Amen.”
  1.  A ešte. Každá nech sa denne zúčastní na omši, a to aspoň na jednej celej.
  2. Nech sa tam správa skromne a pobožne,
  3. pretože vo svätej omši sú obsiahnuté všetky zásluhy Umučenia Nášho Pána.
  4. S čím väčšou pozornosťou, vierou a ľútosťou sme na nej prítomné, tým väčšiu účasť máme na týchto požehnaných zásluhách a dostaneme tým väčšiu útechu.
  5. Bude to dokonca duchovné prijímanie.
  6. Ale z druhej strany sa odporúča nezdržovať sa v kostoloch pridlho.
  7. Ak však sa niektoré chcú modliť dlhšie, nech idú do svojej izby a tam za zavretými dverami nech sa modlia spôsobom a tak dlho, ako im to Duch a svedomie bude diktovať.
  1. Odporúča sa aj častá spoveď ako potrebný liek na rany našich duší.
  2. Lebo nikto nebude ospravedlnený z hriechu, ak najprv ústne nevyzná svoje chyby kňazovi, ako hovorí Písmo: „Dic tu prius iniquitates tuas ut iustificeris“, t.j. vyznaj najprv svoje hriechy, aby si bol ospravedlnený.
  3. A Pravda hovorí svätému Petrovi: „Tibi dabo claves regni caelorum, et quodcumque ligaveris super terram erit ligatum et in caelis, et quodcumque solveris super terram erit solutum et in caelis“, t.j. tebe dám kľúče od Nebeského Kráľovstva a čo zviažeš na zemi, bude zviazané aj v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj v nebi.
  4. Tu jasne ukazuje, že hriech môže odstrániť iba kňaz, a to v spovedi.
  5. Ako inak kňaz môže dať rozhrešenie od hriechu, ak ho nepozná?
  6. A ako ho môže poznať, ak mu ho nevyzná ten, čo ho spáchal, vlastnými ústami?
  7. Nech teda každá sa snaží postaviť pred kňaza ako pred Boha, Večného Sudcu,
  8. a tam plná ľútosti,
  9. úprimne a pravdivo podľa svedomia nech vyzná svoj hriech
  10. a prosí o odpustenie.
  11. A pred spovedníkom nech sa vždy správa s bázňou a úctou, dokiaľ nedostane rozhrešenie.
  12. V súvislosti s tým vedzte, že si treba vybrať určité miesto alebo kostol, zvoliť si tam spoločného duchovného otca, rozvážneho a zrelého vekom, u ktorého sa bude každá spovedať aspoň raz mesačne.
  13. A potom nech sa zhromaždia v tomto kostole v každý prvý piatok v mesiaci a pristúpia všetky spoločne k prijímaniu u toho istého otca.
  14. Okrem toho vyzývame každú, aby sa na veľké sviatky vyspovedala a prijímala vo farnosti, v ktorej žije.
  1. Povzbudzujeme ešte každú, aby zachovávala svätú poslušnosť,
  2. Jediné skutočné zriekanie sa vlastnej vôle, ktorá je v nás ako temné peklo.
  3. Pretože Ježiš hovorí: „Non veni facere voluntatem meam, sed eius qui misit me Pater“, t.j. neprišiel som plniť svoju vôľu, ale vôľu Otca, ktorý ma poslal.
  4. Lebo poslušnosť je v človeku ako veľké svetlo, ktoré každý jeho skutok robí dobrým a milým.
  5. Preto čítame: „Melius est obedire, quam sacrificare“, t.j. lepšia je poslušnosť než obeta.
  6. A posvätné predpisy hovoria: „Nullum bonum est extra obedientiam“ t.j. ak to, čo urobíme, má byť dobré, treba to robiť z poslušnosti.
  7. Preto nech každá sa snaží poslúchať predovšetkým Božie prikázania, lebo Písmo hovorí: „Maledictus qui declinat a mandati tuis“, t.j. zlorečený ten, čo nezachováva Tvoje prikázania.
  8. A potom, treba poslúchať to, čo prikazuje svätá Matka Cirkev, lebo Pravda hovorí: „Qui vos audit, me audit et qui vos spernit me spernit“, t.j. kto vás počúva, mňa počúva a kto vami pohŕda, mnou pohŕda.
  9. Po tretie, treba poslúchať vlastného biskupa a pastiera a svojho duchovného otca,
  10. ako aj predstavených a predstavené Spoločnosti.
  11. Okrem toho poslúchať otcov a matky i ostatných predstavených v dome.
  12. Radíme, aby ste ich raz do týždňa na znak podriadenosti a kvôli zachovaniu lásky prosili o odpustenie.
  13. Takisto treba poslúchať zákony a štatúty svetských nadriadených a predstaviteľov štátu.
  14. Nadovšetko však treba poslúchať rady a vnuknutia, ktoré nám Duch Svätý neustále posiela do srdca.
  15. Jeho hlas budeme počuť tým jasnejšie, čím čistejšie a bezúhonnejšie budeme mať svedomie.
  16. Lebo ako hovorí Ježiš Kristus, Duch svätý je ten, čo „docet nos omnem veritatem“, t.j. ten čo nás učí všetkej pravde.
  17. A teda na záver, poslúchať Boha a každé stvorenie z lásky k Bohu, ako hovorí apoštol,
  18. za predpokladu, že sa nám neprikazuje nič, čo by sa protivilo úcte k Bohu a k našej vlastnej počestnosti.
  1. Každá nech láskavo ešte zachováva sväté panenstvo,
  2. no nemá ho sľubovať kvôli ľudskému povzbudzovaniu, ale aby dobrovoľne priniesla Bohu obetu vlastného srdca.
  3. Veď panenstvo (ako to hovoria aj kánonisti) je sestrou všetkých anjelov,
  4. víťazstvom nad žiadostivosťou, kráľovnou čností
  5. a sú v ňom obsiahnuté všetky dobrá.
  6. Tiež každá sa má vo všetkom správať tak, aby sa ani vo svojom vnútri, ani v prítomnosti blížneho nedopustila ničoho, čo by bolo nedôstojné nevesty Najvyššieho.
  7. A teda nech nadovšetko si zachová čisté srdce a svedomie nepoškvrnené nijakou zlou myšlienkou,
  8. ani tieňom závisti či zloby,
  9. nesvornosti, zlomyseľného podozrievania
  10. a inej zlej náklonnosti a zlej vôle.
  11. Ale nech je radostná a vždy plná lásky, viery a nádeje v Boha.
  12. Jej správanie sa k blížnym nech je rozumné a rozvážne, ako hovorí svätý Pavol: „Modestia vestra nota sit omnibus hominibus“, t.j. vaše správanie a rozvážnosť nech sú zjavné všetkým; každý skutok a každé slovo nech je počestné a ukáznené.
  13. Nevyslovovať Božie Meno nadarmo.
  14. Neprisahať, ale iba so skromnosťou povedať: áno, áno, nie, nie, ako nás učil Ježiš.
  15. Neodpovedať pyšne.
  16. Nerobiť nič s nechuťou.
  17. Nezlostiť sa.
  18. Nešomrať.
  19. Nezanášať nič zlého.
  20. Napokon nerobiť žiadny skutok alebo gesto, ktoré by bolo nedôstojné zvlášť tých, ktoré nosia meno služobníc Ježiša Krista.
  21. Ale nech všetky naše slová, skutky a spôsoby sú vždy poučením a motívom výchovy pre tých, s ktorými prídeme do styku,
  22. to predpokladá, že v našom srdci budeme mať vždy horiacu lásku.
  23. A navyše nech je každá ochotná radšej zomrieť, ako si vedome poškvrniť a zneuctiť taký posvätný klenot.
  1. Nakoniec povzbudzujeme každú objať chudobu,
  2. nielen vonkajšiu chudobu týkajúcu sa časných vecí,
  3. ale najmä pravú chudobu ducha, ktorou si človek odpútava srdce od každej náklonnosti
  4. k stvoreným veciam a spoľahnutia sa na ne
  5. a na seba samého.
  6. A to v Bohu má mať všetko svoje dobro, mimo Boha má sa pokladať za úplne chudobného, za skutočné nič, kým s Bohom má všetko.
  7. Lebo Pravda hovorí: „Beati pauperes spiritu, quoniam ipsorum est regnum caelorum“, t.j. blažení chudobní v duchu, lebo ich je Nebeské Kráľovstvo.
  8. Nech každá sa teda usiluje zbaviť všetkého
  9. a vložiť svoje dobro, svoju lásku a svoju slasť nie do toho, čo má,
  10. ani do jedla a maškrtností,
  11. ani do rodičov a priateľov,
  12. ani do seba samej či do svojich vlastných schopností alebo vedomostí,
  13. ale iba v samého Boha, do jeho Dobrotivej a Nevýslovnej Prozreteľnosti.
  14. Veď evanjelium hovorí: „Primum quaerite regnum Dei, et haec omnia apponentur vobis“, t.j. hľadajte najprv Božie Kráľovstvo a všetko ostatné sa vám pridá.
  15. A ešte hovorí. „Nolite solliciti esse quod comedatis, neque quod bibatis: scit enim Pater vester quia his omnibus indigetis“, t.j. nebuďte ustarostení, čo budete jesť a čo budete piť, lebo váš Otec vie, že toto všetko potrebujete,
  16. akoby jasne povedal: Nebuďte ustarostení o žiadnu z vašich časných potrieb,
  17. lebo Boh, On sám vie, môže a chce sa o ne postarať;
  18. On, ktorý nechce nič iné ako vaše dobro a vašu radosť.
  1. Nariaďujeme, aby sa pre správu tejto Spoločnosti zvolili štyri z najschopnejších panien Spoločnosti,
  2. a aspoň štyri rozvážne panie vdovy počestného života
  3. a štyria zrelí a skúsení muži.
  4. Tieto panny nech sú učiteľkami a vodkyňami v duchovnom živote.
  5. Vdovy nech sú ako matky plné starostlivosti o dobro a prospech svojich sestier a duchovných dcér.
  6. Štyria muži nech sú prostredníkmi a ako otcami v bežných potrebách Spoločnosti.
  7. Okrem toho tieto štyri panny nech si vezmú za svoju osobitnú úlohu navštevovať každých štrnásť dní,
  8. prípadne častejšie alebo zriedkavejšie podľa potreby,
  9. všetky ostatné svoje sestry panny, roztrúsené po meste,
  10. aby ich posilňovali a pomáhali im, keby sa nachádzali v dajakom protivenstve alebo v iných telesných či duchovných ťažkostiach
  11. alebo keby im domáci predstavení nejako krivdili
  12. alebo bránili im vykonať nejaké dobro
  13. alebo ich vystavovali nebezpečenstvu zla.
  14. Ak samy tomu nebudú v stave odpomôcť, nech sa obrátia na panie.
  15. Ak by ani tie nemohli poskytnúť pomoc, nech sa zídu so štyrmi mužmi a spolu nech riešia príslušnú záležitosť.
  16. Ak by sa stalo, že daktorá sestra, keďže je sirota, nemôže dostať, čo jej patrí
  17. alebo keď ako pomocníčka v domácnosti či komorná alebo inak zamestnaná nedostala by mzdu
  18. alebo ide o iný podobný prípad, kde sa treba obrátiť na súd a postupovať podľa zákona
  19. alebo sa po dobrom dohodnúť (čo je najlepšie riešenie),
  20. vtedy nech sa štyria muži ujmú veci z lásky ako otcovia a pomôžu sestre podľa potreby.
  21. Ak by niektoré z osôb správy pre smrť alebo odvolanie z úradu vypadli, vtedy nech sa Spoločnosť zíde a zvolí iné, aby sa doplnil stanovený počet.
  22. A ešte keby niektorá členka správy nemohla vykonávať svoju funkciu alebo by sa zle chovala, nech ju zo správy odvolajú.
  23. Ak by sa z Vôle a Rozhodnutia Božieho stalo, že by sme mali spoločné peniaze alebo iný majetok, odporúča sa, aby sa s ním dobre hospodárilo
  24. a narábalo uvážene,
  25. hlavne pre potreby sestier, prípadne na zaokrytie ďalších potrieb.
  26. Keby čo len dve sestry ostali samy, bez otca a matky alebo iných predstavených, nech sa pre ne z lásky prenajme dom (ak nijaký nemajú) a nech sa prispieva na ich potreby.
  27. Ak by však ostala sama len jedna, nech ju niektorá prijme do svojho domu
  28. a nech sa jej poskytne podpora, ako to uznajú za vhodné tie, ktoré vedú Spoločnosť.
  29. Ak však radšej pôjde za komornú alebo za slúžku, tie, ktoré vedú Spoločnosť, musia sa postarať, aby sa dostala na také miesto, kde by sa cítila dobre a mohla počestne žiť.
  30. Ak pôjde o také staré sestry, že sa nemôžu samy o seba postarať, nech láskavo prijmú podporu a obsluhu ako pravé Ježišove snúbenice.
  31. Napokon, ak niektorá sestra ochorie, odporúča sa ju navštevovať, pomáhať jej a starať sa o ňu, ak treba vo dne i v noci.
  32. A ak je už pred smrťou, nech zanechá na znak lásky a dobroty nejakú maličkosť aj Spoločnosti.
  33. Keď niektorá zomrie, vtedy všetky ostatné ju láskavo odprevadia k hrobu, kráčajúc s láskou dve a dve, každá so sviecou v ruke.
  34. A ktorá vie čítať, sa pomodlí ofícium za zomrelých.
  35. A ktorá nevie čítať, pomodlí sa 33 Otčenášov a Zdravas Mária,
  36. aby, ak táto duša bola v utrpeniach očistca pre nejaký hriech, náš Láskavý a Dobrotivý Ženích Ježiš Kristus ju vyviedol z týchto utrpení
  37. a voviedol ju do nebeskej slávy vedno s ostatnými pannami, korunovanú zlatou a žiarivou panenskou korunou.

RADY

  1. Sestra Angela, nehodná služobníčka Ježiša Krista,
  2. svojim vrelemilovaným dcéram a sestrám, vedúcim – kolonelám Spoločnosti svätej Uršule.
  3. Sila a pravá potecha Ducha Svätého nech sú s vami všetkými,
  4. aby ste mohli rázne a verne vykonávať poslanie, ktorým ste boli poverené
  5. a zároveň očakávať veľkú odmenu, čo vám Boh pripravil, ak sa budete každá zo svojej strany usilovať byť vernou a starostlivou k jeho nevestám,
  6. zvereným do vašej ochrany a bdieť nad nimi ako tie najpozornejšie pastierky a múdre pomocníčky.
  7. Preto koľko sa musíte modliť, aby vás Boh osvecoval, riadil a učil, čo máte z lásky k nemu robiť v tejto vašej úlohe.
  8. Niet nič význačnejšie ako toto: byť ochrankyňami neviest Najvyššieho.
  9. Preto si musíte tiež uvedomiť, ako veľmi si ich máte vážiť,
  10. lebo čím viac si ich budete vážiť, tým viac ich budete milovať. Čím viac ich budete milovať, tým viac sa budete o ne starať a dávať na ne pozor.
  11. A nebude možné, aby ste sa neznepokojovali o ne vo dne v noci a nevštepili si ich všetky i každú jednotlivo do svojho srdca, lebo takto si počína opravdivá láska.
  12. A táto úloha vás nemá ťažiť, naopak, máte veľmi ďakovať Bohu, že patríte k tým, ktoré si vyvolil, aby neúnavne spravovali a chránili tento Jeho poklad.
  13. Je to naozaj veľká milosť a neoceniteľné vyznačenie, len si to musíte uvedomiť.
  14. Nebojte sa, keď neviete a nemôžete robiť to, čo si právom vyžaduje taká význačná úloha.
  15. Majte nádej a silnú vieru v Boha! On vám pomôže vo všetkom.
  16. Proste, ponížte sa pred Jeho veľkou mocou, lebo keď vám zveril také dielo, dá vám bezpochyby aj potrebnú silu uskutočňovať ho, len nech pritom nechýba vaša spolupráca.
  17. Pracujte, konajte, verte, usilujte sa, dúfajte, z celého srdca volajte k Bohu
  18. a nepochybne uvidíte podivuhodné veci, ak všetko zameriate na chválu a slávu Božej Velebnosti a na dobro duší.
  19. Medzi ostatným, čo máte s pomocou Božej Milosti robiť,
  20. prosím vás všetky alebo skôr úpenlivo žiadam pre lásku k Umučenému Ježišovi Kristovi a k Panne Márii, usilujte sa konať podľa týchto niekoľkých odporúčaní,
  21. ktoré vám teraz zanechávam, aby ste ich zachovávali po mojej smrti. Budú pre vás aspoň čiastočnou pripomienkou mojej vôle a mojej túžby.
  22. Podľa toho spoznám, či si pokladáte za povinnosť robiť mi radosť.
  23. Lebo vedzte, že odteraz žijem väčšmi, ako keď som bola v tomto živote,
  24. a vidím lepšie, milujem a viac oceňujem dobré skutky, ktorá vás vidím neprestajne konať.
  25. Teraz chcem a môžem vám oveľa viac pomáhať a preukazovať vám dobro rôznym spôsobom.
  1. Ponajprv, moje najdrahšie dcéry a sestry v Krvi Ježiš Krista,
  2. vám odporúčam, aby ste sa s Božou Pomocou usilovali prijať a osvojiť si v sebe toto správne presvedčenie a toto ponížené zmýšľanie: neuznávajte sa za hodné byť predstavenými a vedúcimi.
  3. Naopak, považujte sa za pomocníčky a slúžky v presvedčení, že vy viac potrebujete slúžiť (svojim dcéram), než ony potrebujú vaše služby a vašu správu
  4. a že Boh by sa mohol o ne postarať prostredníctvom iných a lepších nástrojov ako ste vy.
  5. Ale vo Svojom Milosrdenstve pre vaše väčšie dobro chcel použiť vás ako nástroje, aby ste si viac zaslúžili Jeho Nekonečnú Dobrotu a mal vás za čo odmeniť.
  6. Učte sa od nášho Pána, lebo On, kým bol na tomto svete, bol tu ako sluha a poslúchal večného Otca až na smrť.
  7. Veď sám hovorí: „Ego fui in vobis tamquam qui recumbit, sed ut qui ministrat“, t.j. nebol som medzi vami ako ten, koho obsluhujú, ale ako ten, čo slúži.
  8. Aj svätý Gregor, hoci bol pápežom, predsa sa nazýval sluhom Božích sluhov.
  9. Aj keď zastával úrad predstaveného a pápeža, v srdci sa však pokladal za menšieho od iných a za sluhu Božích sluhov, pamätajúc na slová Evanjelia: „Qui maior est inter vos, fiat sicut minor“ (Najväčší medzi vami nech je ako najmenší).
  10. Podobne aj vy buďte predstavené týmto spôsobom a teda uznajte a považujte sa za menšie od svojich dcér.
  11. Keď si budete takto počínať, Boh sám vás potom povýši v takej miere, v akej sa uponížite.
  12. V skutočnosti to nie je neužitočné ani bez dôvodu, že srdce opravdivého a múdreho Božieho sluhu sa neuponižuje nadarmo, ani bez dôvodu neničí v sebe pocit dôležitosti a záľubu vo vlastnej povesti.
  13. Dúfa totiž a čaká od Boha iné potešenie a opravdivejšiu slávu a česť,
  14. lebo pevne verí tomu, čo hovorí Evanjelium: Qui se humiliat, exaltabitur“, t.j. kto sa ponižuje, bude povýšený.
  1. Buďte vľúdne a ľudské voči svojim drahým dcérkam.
  2. Usilujte sa, aby vás viedla jedine láska k Bohu a horlivosť za duše, keď ich napomínate, radíte im, povzbudzujete ich k dobru, alebo ich chcete odvrátiť od nejakého zla,
  3. lebo viac dosiahnete nehou a vľúdnosťou než tvrdosťou a ostrými výčitkami.
  4. Tie sa majú použiť len v nevyhnutných prípadoch,
  5. a aj vtedy treba prihliadať na miesto, čas a povahu osôb.
  6. Ale láska, ktorá usmerňuje všetko na Božiu česť a úžitok duší, tá učí tomuto rozlišovaniu
  7. a vedie srdce, aby bolo s ohľadom na miesto a čas podľa potreby raz vľúdnejšie, inokedy prísnejšie.
  8. Keď vidíte, že niektorá je malomyseľná, bojazlivá alebo náchylná k beznádeji, dodajte jej sily, oduševňujte ju, uisťujte ju o Božom Milosrdenstve a naplňte jej srdce všemožnou útechou.
  9. Naopak, keď vidíte, že niektorá je namyslená, má široké svedomie a primálo bázne, v tej vyvolajte obavu,
  10. pripomeňte jej Božiu prísnosť a spravodlivosť,
  11. a veľkú láskavosť hriechu, ako aj to, že žijeme uprostred nástrah a vždy máme dôvod zotrvávať v bázni, ako hovorí Písmo: „Beatus qui semper est pavidus“, t.j. blažený ten, čo žije v bázni.
  1. Buďte podriadené hlavným matkám, ktoré zanechávam namiesto seba, ako sa patrí.
  2. Čo robíte, robte z poslušnosti k nim a nie sledujúc svoj vlastný úsudok.
  3. Keď ich poslúchate, budete poslúchať mňa a keď poslúchate mňa, budete poslúchať Ježiša Krista,
  4. Jeho, ktorý si ma vo svojej nesmiernej dobrote vyvolil, aby som bola za živa i po smrti matkou tejto ušľachtilej Spoločnosti, hoci som toho veľmi nehodná.
  5. A keď si ma vyvolil, dal mi aj milosť riadiť ju podľa Jeho vôle.
  6. Teraz, keby sa stalo, že by ste mali spravodlivý dôvod v niečom s nimi nesúhlasiť alebo im niečo namietať, urobte to ohľaduplne a úctivo.
  7. Keby vás nevypočuli, zneste to trpezlivo.
  8. Vedzte, že je vždy spravodlivé milovať matky, ak sú dobré a znášať ich, ak sú zvláštne, čudné.
  9. Chráňte sa vôbec ponosovať sa na ne, reptať alebo zle o nich hovoriť či s ľuďmi zvonka či s vlastnými dcérami.
  10. Ale vždy zachovávajte úctu a česť k svojim matkám, vediac, že ak Boh prikázal ctiť si prirodzeného otca a matku, tým viac sa musia ctiť duchovné matky.
  11. Pričiňte sa, aby si ich stále ctili a vážili najmä vaše dcérky.
  12. Ak sú dobré, myslite si, že si ich nezasluhujete, ak sú zlé, myslite si, že by ste si zaslúžili ešte horšie.
  13. No ak budete mať na srdci niečo, čo sa vám na nich nepáči, môžete sa o tom plným právom a bez obáv dôverne porozprávať s nejakou dobrou a v každom ohľade oddanou osobou.
  14. Ale ak jasne vidíte, že spása a česť vašich dcér je v nebezpečenstve, vedzte, že s tým nijako nesmiete súhlasiť, ani to trpieť, ani brať ohľad na nikoho.
  15. Ale toto vždy s rozlišovaním a zrelosťou úsudku.
     
  16.  
  1. Snažte sa starostlivo a pozorne poznať a pochopiť správanie svojich dcér a vybadať ich duchovné a časné potreby.
  2. Nakoľko len môžete, obstarajte im všetko, aby správkyne mali čím menej námahy a ťažkostí.
  3. Ak vy samy na to nestačíte, obráťte sa na hlavné matky, hneď a bez váhania predložte im potreby vašich ovečiek.
  4. Keď vidíte, že s pomocou otáľajú, naliehajte;
  5. ba, podľa mňa, v takom prípade buďte neodbytné až do omrzenia.
  6. Veď keby sa daktorá stratila vašou vinou a nedbalosťou, Boh by od vás žiadal v súdny deň prísne zúčtovanie.
  7. Vedzte a buďte si isté, že Boh sa vždy postará o ich telesné a duchovné potreby, len aby im nič nechýbalo z vašej strany.
  8. Lebo ak Boh založil túto Spoločnosť, nikdy ju neopustí.
  9. Veď aj Písmo hovorí: „Numquam vidi iustum derelictum, nec semen eius quaerens panem“, t.j. nikdy som nevidel, že by spravodlivý zostal opustený, ani jeho potomkov chodiť po žobraní.
  1. Pokiaľ máte čas a možnosť, navštevujte často svoje drahé dcéry a sestry, najmä vo všedné dni,
  2. aby ste ich pozdravili, videli, ako sa majú, dodali im sily a povzbudili ich, aby vytrvali v živote, na ktorý sa podujali.
  3. Aby ste ich povzbudili túžiť po radostiach a nebeských dobrách, dychtiť po radostných a neslýchaných slávnostiach v nebi, po blažených a večných triumfoch,
  4. a aby odteraz celkom zanechali lásku k tomuto úbohému a zradnému svet, kde niet nikdy odpočinku ani žiadneho opravdivého uspokojenia,
  5. ale iba márne sny alebo úmorné práce a všetky druhy trápení a bied.
  6. Pripomínajme im, aby sa v domoch správali dobre, rozvážne, múdro a skromne,
  7. aby boli vo všetkom zdržanlivé a umiernené.
  8. Nech jedia a pijú nie zo záľuby, ani pre utíšenie chuti, ale jedine preto, lebo treba podporiť prirodzenosť, aby tak lepšie slúžili Bohu.
  9. Nech sú striedme aj v spánku a nech spia iba toľko, koľko si potreba vyžaduje.
  10. Takisto v smiechu nech sú jemné a umiernené.
  11. Nech rady počúvajú len veci slušné, dovolené a potrebné.
  12. Keď hovoria, ich slová nech sú rozumné a primerané, ani nie pichľavé a tvrdé, lež láskavé, čo vedú k svornosti a láske.
  13. Povedzte im, aby všade, kde sú, dávali dobrý príklad
  14. a nech sú pre všetkých dobrou vôňou čností.
  15. Nech sú poslušné a podriadené svojim predstaveným.
  16. Všade, kde budú, nech sa snažia šíriť pokoj a svornosť.
  17. Nadovšetko nech sú ponížené a vľúdne.
  18. Celé ich správanie, slová a skutky, nech sú oživované láskou, všetko nech prijímajú s trpezlivosťou, lebo práve týmito dvoma čnosťami rozdrvia hlavu diablovi.
  19. A keď ich navštívite, poverujem vás, aby ste ich pozdravili a stisli im ruku aj v mojom mene.
  20. A povedzte im, aby chceli byť jednotné a žiť vo svornosti, majúc jednu vôľu a poslúchať Regulu, lebo v tom spočíva všetko.
  21. Nech sú na česť Ježišovi Kristovi, ktorému zasvätili svoje panenstvo a celé svoje bytie.
  22. Svoju nádej a lásku nech vkladajú jedine v Boha a nie v človeka.
  23. Posilňujte a oduševňujte ich, aby boli dobrej vôle.
  24. Oznámte im radostnú správu, ktorú im zverujem v mene Ježiša Krista a Panny Márie:
  25. Nech plesajú a jasajú, lebo v nebi je pre všetky a pre každú z nich pripravená nová koruna slávy a radosti,
  26. no len ak zostanú pevné a stále vo svojich predsavzatiach
  27. a budú sa usilovať zachovávať Regulu.
  28. O tom nech nikdy nezapochybujú.
  29. Iste sa stretnú niekedy s ťažkosťami alebo mrzutosťami a trápením, ale to všetko rýchlo prejde a zmení sa na plesanie a radosť.
  30. Veď napokon utrpenia tohto sveta nie sú ničím v porovnaní s dobrami, ktoré sú v raji.
  31. Nech sú si tiež celkom isté, že nikdy nebudú opustené vo svojich potrebách. Boh sa o ne obdivuhodne postará.
  32. Nech nestrácajú nádej.
  33. Koľkí mocní páni, kráľovné a iné významné osobnosti nemôžu v určitých krajných potrebách nájsť skutočnú úľavu ani pri svojom bohatstve a moci,
  34. kým ony i pri svojej chudobe nájdu útechu a posilu.
  35. Povedzte im ešte, že teraz som viac živá, ako keď ma vídali telesne
  36. a že teraz ich vidím a poznám lepšie
  37. a chcem i môžem im aj viac pomáhať.
  38. A že som stále medzi nimi s Tým, ktorý ma miluje alebo skôr, ktorý nás miluje, nás všetky,
  39. nech len veria a nestrácajú ducha a nádej.
  40. Rozšírte pre ne mieru prísľubov, lebo tie sa uskutočnia, najmä pre tie, ktoré uvidíte skľúčené, pochybujúce a bojazlivé.
  41. Povedzte im, nech ma túžia vidieť nie na zemi, ale v nebi, kde je naša láska.
  42. Nech hore upínajú svoje nádeje a nie na zem.
  43. Nech majú Ježiša Krista za svoj jediný poklad, pretože tam bude tiež ich láska.
  44. Treba ho hľadať nie tu, na tomto svete, ale v nebeských výšinách po Otcovej Pravici, ako hovorí apoštol: „Si consurrexistis cum Christo, quae sursum sun quaerite, quae sursum sunt sapite, et non quae super terram“ (ak ste vstali s Kristom, hľadajte, čo je nebeské, myslite na to, čo je nebeské, nie na to, čo je pozemské).
  1. Čo sa vás týka, žite a správajte sa tak, aby sa vaše dcéry mohli vidieť vo vás.
  2. A čo chcete, aby robili ony, robte najprv vy.
  3. Ako ich budete môcť karhať alebo napomínať pre nejakú chybu, ktorú máte ešte vy samy?
  4. Alebo ako ich nabádať a viesť k nejakej čnosti, ak vy by ste ju prvé nemali
  5. alebo by ste ju nezačínali praktizovať aspoň s nimi?
  6. Robte teda tak, aby aj váš príklad ich povzbudil a oduševnil čnostne žiť.
  7. Zhodujte sa s nimi vo všetkom, čo je čestné, čnostné a vám vhodné a možné, zvlášť čo sa týka správania sa, v častom pristupovaní k spovedi a k prijímaniu a v iných podobných úkonoch.
  8. Lebo je správne a sluší sa, aby matky boli svojim dcéram príkladom a zrkadlom v skromnosti, v správaní sa a pri iných bežných príležitostiach a mimoriadnych úkonoch vonkajšieho života.
  9.  
  1. Vedzte, že musíte brániť a chrániť svoje ovečky pred vlkmi a zlodejmi, t.j. pred dvoma druhmi skazonosných osôb: pred klamstvom svetáckych ľudí alebo falošných rehoľníkov a pred bludármi.
  2. V prvom rade, pokiaľ ide o styk so svetom, vystríhajte ich zvlášť, aby si nezačínali dôvernosti s mladíkmi a tiež s inými mužmi, i keby to boli duchovní,
  3. lebo priveľká duchovná dôvernosť s mužmi sa skoro vždy zmení na dôvernosť telesnú.
  4. Nakoľko môžete, ani im nedovoľte navštevovať záhaľčivé ženy, ktorým sa neľúbi čisto žiť,
  5. a ktoré rady počúvajú o márnostiach a svetských radovánkach.
  6. Bedlite, aby ich nejaký spovedník alebo iný rehoľník neodviedol od žiadneho dobrého predsavzatia
  7. alebo od pôstu
  8. alebo od pevného úmyslu zachovať si panenstvo
  9. alebo od úcty k tejto božsky ustanovenej svätej Regule
  10. alebo od iných dobrých úmyslov.
  11. Lebo viacerí totiž pod rúškom dobrých rád odvracajú myseľ mnohých úbohých dievčat od ich dobrého úmyslu a predsavzatia.
  12. Varujte ich aj pred nákazlivými mienkami bludárov. Keď sa dopočujete, že niektorý kazateľ alebo ktosi iný má chýr bludára
  13. alebo káže novoty, ktoré sa nezhodujú so všeobecnými zvyklosťami Cirkvi
  14. a protivia sa tomu, čo ste od nás prijali,
  15. vtedy veľmi taktne zariaďte, aby vaše dcéry takých ľudí nepočúvali.
  16. Často sa totiž stáva, že keď sa do mysle dostane zlé semeno, dá sa z nej len veľmi ťažko vykoreniť.
  17. Nemajte teda ani vy dôvernosť s nimi.
  18. Nevšímajte si ich.
  19. Majte o všetkých dobrú mienku,
  20. No vo vlastnom záujme buďte rozvážne,
  21. lebo lepšie je ísť bez nebezpečenstva za tým, čo je isté, ako s nebezpečenstvom za tým, čo je neisté.
  22. Držte sa starej cesty a zvyklostí Cirkvi, ktoré z vnuknutia Ducha Svätého zaviedli a potvrdili premnohí svätci. A veďte nový život!
  23. Odlišné názory, čo v súčasnosti vznikajú a budú vznikať, si nevšímajte; berte ich ako to, čo sa vás netýka.
  24. Ale modlite sa a odporúčajte aj iným modliť sa, aby Boh neopustil Svoju Cirkev, ale ju obnovil ako sa mu páči
  25. a podľa toho, čo vidí lepšie pre nás
  26. a viac na svoju česť a slávu.
  27. V týchto nebezpečných a skazonosných časoch nenájdete iné útočište ako pri nohách Ježiša Krista.
  28. Lebo ak je to On, ktorý nás vedie a vyučuje, budete dobre poučené, ako hovorí prorok: „Beatus quem tu erudieris, Domine“, t.j. blažený, koho ty, Pane, učíš.
  29. Uponížte sa teda pod Jeho mocnou rukou a dostane sa vám svetla. Volajte spolu s prorokom: „Illumina oculos meos ne unquam obdormiam in morte“ (osvieť moje oči, aby som nezaspal spánkom smrti).
  1. Milujte všetky svoje drahé dcéry rovnako a neuprednostňujte jednu pred druhou,
  2. lebo všetky sú Božie stvorenia. A neviete, čo Boh z nich chce urobiť.
  3. Ako môžete vedieť, či tie, čo sa vám zdajú také najbezvýznamnejšie a najnepatrnejšie, nestanú sa najveľkodušnejšie a najmilšie Jeho Velebnosti?
  4. Kto môže posúdiť srdcia a skryté myšlienky v hlbinách ľudí?
  5. Majte ich teda rady všetky a prijímajte ich všetky rovnako, lebo vám neprislúcha súdiť Božie služobníčky. Vie dobre, čo z nich chce urobiť,
  6. On, ktorý (ako hovorí Písmo) môže kamene zmeniť na deti neba.
  7. Ale vy robte svoju povinnosť. Ak vidíte, že z ľudskej slabosti upadajú do nejakej chyby, s láskou a dobrotivosťou ich napomeňte.
  8. A tak neprestanete orezávať vám zverenú vinicu.
  9. A ďalej nechajte pôsobiť Boha. On, keď príde čas a keď sa mu zaľúbi, urobí podivuhodné veci.
  1. Moje celkom posledné slovo pre vás – a hovorím vám ho prosiac vás dokonca pre moju krv: Buďte svorné, navzájom zjednotené, všetky jedného srdca a jednej vôle.
  2. Buďte navzájom spojené zväzkom lásky. Vážte si jedna druhú, pomáhajte si, znášajte sa v Ježišovi Kristovi.
  3. Ak sa o to budete usilovať, Pán Boh bude bezpochyby medzi vami,
  4. bude vám naklonená Panna Mária
  5. a apoštoli
  6. a všetci svätí a sväté,
  7. anjeli
  8. a konečne celé nebo a celý vesmír.
  9. Lebo Boh totiž od večnosti tak rozhodol, že tí, čo sú na Jeho slávu zjednotení v dobrom, budú prospievať vo všetkom a všetko, čo urobia, sa skončí dobre, lebo Boh – On sám a každé z Jeho stvorení je im naklonené.
  10. Viďte teda, aká dôležitá je táto jednota a svornosť!
  11. Teda túžte po nej,
  12. vyhľadávajte ju,
  13. objímte ju,
  14. držte si ju zo všetkých svojich síl.
  15. Lebo vravím vám, ak budete všetky spoločne takto srdcom navzájom zjednotené, budete ako najpevnejšia skala alebo nedobytná veža,
  16. čo vzdoruje všetkým protivenstvá,
  17. prenasledovaniam
  18. a diabolským zvodom.
  19. A navyše vás uisťujem, že zaručene dostanete každú milosť, ktorú budete prosiť od Boha.
  20. A ja budem vždy medzi vami a budem podporovať vaše modlitby.
  21. Oduševňujte teda svoje dcéry, aby odvážne pokračovali v započatom diele.
  22. A tešte sa spolu, lebo nepochybne bude tak, ako vám hovorím.
  23. Ten, ktorý mňa, alebo skôr, nás miluje, vám dá okrem toho preveľkú a neoceniteľnú milosť v hodine smrti,
  24. lebo pravé priateľstvo sa pozná vo veľkých potrebách.
  25. A neochvejne verte, že práve vtedy spoznáte, že som vaša verná priateľka!
  26. Teraz vás zanechávam. Buďte šťastné a majte živú vieru a nádej.
  27. Ale prv chcem, aby ste boli požehnané v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

ZÁVET

  1. Sestra Angela, nehodná služobnica Ježiša Krista,
  2. pani grófke Lukrécii, hlavnej Matke Spoločnosti svätej Uršule a ostatným správkyniam a matkám vznešeným matrónam, Genepra Luciagi, Maria di Avogardi, Veronika di Bucci, Orsolina di Gavardi, Giovanna di Monti, Isabetta da Prato, Lionella di Pedeciocchi, Caterrina di Miei.
  3. Nech večné požehnanie udelené Všemohúcim Bohom spočíva na vás všetkých v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
  4. Moje sestry a ctihodné matky, veľmi milované v Krvi Ježiša Krista,
  5. lebo Boh vo Svojom večnom rozhodnutí chce si vyvoliť a vymaniť z márnosti tohto sveta mnoho žien, zvlášť panny, t.j. našu Spoločnosť.
  6. A pretože sa mu v Jeho nekonečnej dobrote zaľúbilo použiť ma ako svoj nástroj pre toto(,?) také veľké dielo,
  7. hoci ja sama som bola veľmi neschopná a neužitočná služobnica,
  8. udelil mi podľa Jemu vlastnej dobroty aj takú milosť a taký dar, že som ich mohla viesť podľa Jeho vôle
  9. a starať sa o všetky ich potreby, najmä o tie, čo sa týkajú ich usmerňovania a udržovania v spôsobe života, pre ktorý boli vyvolené.
  10. Medzi dobrými a potrebnými opatreniami, ktoré Boh pre mňa pripravil, ste práve vy jedným z najhlavnejších.
  11. Vás, ktoré uznal za dôstojné byť opravdivými a milujúcimi matkami takej ušľachtilej rodiny,
  12. zverenej do vašich rúk,
  13. aby ste sa o tieto panny starali a chránili ich, ako keby sa boli zrodili z vášho lona, ba ešte viac.
  14. Tu by som trocha chcela, žeby ste si otvorili oči svojho rozumu a uvážili, aká veľká je milosť a šťastný údel ako je váš,
  15. že vás Boh urobil matkami toľkých panien
  16. a Svoje vlastné nevesty vložil do vašich rúk a zveril ich vášmu vedeniu.
  17. Ó, ako veľmi mu máte ďakovať
  18. a zároveň ho prosiť,
  19. keď vás už postavil na čelo takého ušľachtilého stáda,
  20. žeby vám dal ešte takú múdrosť a takú schopnosť, že by ste mohli vykonávať dielo dôstojné chvále v Jeho očiach
  21. a vynakladať všetku svoju usilovnosť a všetky svoje sily na splnenie vašej povinnosti.
  22. Preto sa musíte úplne a pevne odhodlať, že sa celkom podrobíte Jeho vôli
  23. a so živou a neochvejnou vierou prijmite od Neho všetko, čo pre Jeho lásku máte vykonať.
  24. A čokoľvek by sa stalo, vytrvajte v tomto verne až do konca.
  25. Ale nadovšetko všetky žiadam a pokorne prosím pre Umučenie a Krv Ježiša Krista vyliatu z lásky k nám,
  26. aby ste so všetkou starostlivosťou zachovávali týchto niekoľko odporúčaní,
  27. ktoré sa vám tu z Božej Milosti postupne predkladajú.
  28. Keďže som teraz už na odchode z tohto sveta
  29. a zanechávam vás na mojom mieste ako svoje dedičky,
  30. tieto odporúčania budú pre vás sťa odkazy, ktoré vám zanechávam v mojej poslednej vôli, aby ste ich verne plnili.
  1. V prvom rade teda, moje najdrahšie matky a sestry v Ježišovi Kristovi,
  2. usilujte sa s Božou pomocou nadobudnúť a zachovať si také zmýšľanie a presvedčenie,
  3. aby vás v tejto starostlivosti a správe viedla jedine láska k Bohu a horlivosť za spásu duší.
  4. Takto všetky práce a činy vašej správy zakorenené v tejto dvojitej láske budú môcť prinášať iba dobré a spásonosné ovocie.
  5. Veď ako to hovorí aj náš Spasiteľ: „Bona arbor non potest malos fructus facere“ (dobrý strom nemôže plodiť zlé ovocie). Tým chce povedať, že dobrý strom, t.j. srdce a duch preniknuté láskou, môžu prinášať jedine dobré a sväté diela.
  6. Preto povedal aj svätý Augustín: „Ama et fac quod vis“ t.j. miluj a rob, čo chceš.
  7. Akoby priamo povedal: láska nemôže hrešiť.
  1. Potom vás pokorne prosím, majte na pamäti a vtlačte si do vašej mysle a do vášho srdca všetky svoje dcéry, každú osobitne,
  2. a to nielen ich mená,
  3. ale aj ich postavenie, povahu, situáciu a všetko, čo sa ich týka.
  4. Nebude to pre vás ťažké, keď ich objímete so živou láskou.
  5. Vidíme totiž, že keby prirodzené matky mali aj tisícero synov a dcér, každého z nich budú mať v srdci osobitne,
  6. lebo takto si počína pravá láska.
  7. Dokonca sa zdá, že čím viac detí majú, tým väčšmi vzrastá ich láska a starostlivosť ku každému z nich.
  8. Duchovné matky to môžu a musia robiť v ešte väčšej miere,
  9. lebo duchovná láska je neporovnateľne silnejšia ako prirodzená.
  10. Teda, moje najdrahšie matky, ak budete milovať naše drahé dcérky živou a vrelou láskou,
  11. Jednoducho vám nebude možné nevštepiť si do svojej pamäti a do svojho srdca každú zvlášť.
  1. Po tretie: úpenlivo vás prosím, usilujte sa viesť ich s láskou, jemnou a nežnou rukou,
  2. nie panovačne a tvrdo.
  3. Ale buďte vo všetkom vľúdne.
  4. Všimnite si, čo hovorí Ježiš Kristus: „Dicsite a me quia mitis sum et humilis corde,“ učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.
  5. A o Bohu čítame: „Disponit omnia suaviter,“ t.j. všetko určuje a nariaďuje lahodne.
  6. A Ježiš Kristus hovorí ešte: „Jugum meum suave et onus meum leve,“ t.j. moje jarmo a moja služba sú ľahké a príjemné.
  7. Aj vy sa musíte usilovať tak konať a robiť so všetkou možnou vľúdnosťou.
  8. Nadovšetko sa chráňte chcieť niečo dosiahnuť násilím,
  9. veď Boh dal každému slobodnú vôľu
  10. a nechce nikoho nútiť.
  11. Ale on iba predkladá, pozýva a radí,
  12. ako to robí ústami svätého Jána: „Suadeo tibi emere coronam immarcescibilem,“ t.j. radím ti, kúp si neporušiteľnú korunu; hovorí radím ti a nie nútim ťa.
  13. Tým nechcem povedať, že by niekedy nebolo potrebné použiť výčitky a prísnosť;?
  14. v príhodnom čase a na pravom mieste, podľa závažnosti okolností a potrieb osôb,
  15. ale k tomu nás musí viesť iba láska a horlivosť za duše.
  1. Po štvrté, so živou a horúcou túžbou vynaložte všetko úsilie a starostlivosť, aby vaše dcéry boli ozdobené všetkými čnosťami
  2. a správaním kráľovským a krásnym,
  3. a tak sa čím viac ľúbili Ježišovi Kristovi, svojmu Ženíchovi.
  4. A musíte byť pozorné a bdieť, aby sa zachovali bezúhonné a čisté
  5. a aby v každom svojom skutku a postoji sa správali čestne a rozvážne
  6. a všetko robili trpezlivo a láskavo.
  7. Vidíme, že pozemské matky vynakladajú toľkú starostlivosť a námahu, ako rozličnými spôsobmi upraviť, ozdobiť a okrášliť svoje pokrvné dcéry, aby sa zaľúbili svojim dočasným ženíchom,
  8. a čím sú títo vplyvnejší a urodzenejší, tým väčšmi sa snažia so všetkou obratnosťou urobiť ich viac a viac príťažlivejšími najmä v tom, čo sa podľa ich úsudku ženíchom viac páči.
  9. A majú a kladú všetku svoju radosť v to, že sú matkami dcér, ktoré sa ozaj páčia takým vznešeným ženíchom,
  10. lebo dúfajú, že ich prostredníctvom aj ony získajú lásku a priazeň zaťov.
  11. O koľko viac si tak máte počínať vy v prípade týchto dcér neba, ktoré sú vašimi dcérami,
  12. ktoré nie sú nevestami mužov tohto sveta, pominuteľných, čo nakoniec zhnijú,
  13. len nevestami nesmrteľného Syna Večného Boha.
  14. Ó, aká to nová krása a hodnosť byť správkyňami a matkami neviest Kráľa kráľov a Pána pánov
  15. a v istom zmysle stať sa tak svokrami Božieho Syna
  16. a prostredníctvom dcér získať si priazeň a lásku Najvyššieho.
  17. Aké šťastné budete, keď ste pripravené a pozorné spoznať novotu a jedinečnosť určenia!
  1. Po piate, keď ste niektorej radili alebo ju s láskou trikrát, nanajvýš štyrikrát upozornili na nejakú výraznejšiu chybu
  2. a uvidíte, že nechce poslúchnuť,
  3. nechajte ju samu na seba
  4. a neposielajte k nej už vedúce ani iné vizitátorky.
  5. Najmä preto, že môže sa totiž stať, že keď si úbožiačka uvedomí, aká je opustená a nikto si ju nevšíma, bude privedená k ľútosti
  6. a ešte väčšmi zatúži zostať
  7. a vytrvať v Spoločnosti.
  8. Aj Boh vyhnal Adama z raja, aby lepšie vstúpil do seba a robil pokánie.
  9. Ak teda túto mrzí jej chyba a chce sa vrátiť, musí sa prijať,
  10. no pod podmienkou, že požiada o odpustenie vás všetky i svoju vedúcu.
  11. Ako pokánie sa jej uloží jeden piatok postiť sa o chlebe a vode.
  1. Po šieste, buďte obozretné a keď vidíte, že niektorá sa veľmi ťažko zrieka určitých ozdôbok alebo iných malicherností, ktoré sú inak bezvýznamné,
  2. veľmi sa nenazdávajte, že vytrvá v Spoločnosti.
  3. Veď ak nechce robiť to, čo je ľahšie, ešte menej bude robiť to, čo je ťažšie.
  4. Tu však musíte byť rozvážne, lebo sa môže stať, že niekto síce veľmi lipne k nejakej malichernej veci, ale keď sa v tom raz premôže, premôcť sa v ostatnom mu už nebude príliš ťažké.
  1. Takto pospolu sa poraďte
  2. a dobre preskúmajte všetko, čo sa týka správy.
  3. A najmä osobitnú pozornosť venujte tomu, čo vám tam povedia vedúce o správaní sa vašich drahých dcérušiek,
  4. o ich duchovných
  5. a hmotných potrebách.
  6. A postarajte sa o všetko, ako vám to vnukne Duch Svätý.
  7. Po siedme, zariaďte to tak, aby ste sa všetky spolu i s vedúcimi zišli dvakrát alebo aspoň raz za mesiac.
  1. Takto pospolu sa poraďte
  2. a dobre preskúmajte všetko, čo sa týka správy.
  3. A najmä osobitnú pozornosť venujte tomu, čo vám tam povedia vedúce o správaní sa vašich drahých dcérušiek,
  4. o ich duchovných
  5. a hmotných potrebách.
  6. A postarajte sa o všetko, ako vám to vnukne Duch Svätý.
  7. Po siedme, zariaďte to tak, aby ste sa všetky spolu i s vedúcimi zišli dvakrát alebo aspoň raz za mesiac.
  1. Po ôsme, musíte mať starosť o to, aby sa vaše dcérky z času na čas zišli na mieste, ktoré považujete za najlepšie a najvhodnejšie.
  2. Tam nech si vypočujú aj nejakú kratšiu prednášku a povzbudenie (ak máte na to schopného človeka),
  3. aby sa tiež týmto spôsobom mohli spoločne stretnúť ako veľmi drahé sestry,
  4. porozprávať sa spolu o duchovných veciach, navzájom sa rozveseliť,
  5. aj sa potešiť,
  6. z čoho budú mať nemalý osoh.
  1. Po deviate, vedzte, že keby nebolo užitočné a vhodné, aby táto Spoločnosť mala dajaké príjmy, Boh by sa nebol o ne od začiatku postaral.
  2. Ale napomínam vás, buďte v tom rozvážne,
  3. buďte dobrými a opravdivými matkami.
  4. Príjmy, ktoré budete mať, použite na dobro a vzrast Spoločnosti podľa toho, ako vás bude viesť rozvaha a materinská láska.
  5. Nechcem, aby ste v tejto veci hľadali radu vonku.
  6. Rozhodnite sa iba samé medzi sebou,
  7. ako vám to osvetlí a vnukne láska a Duch Svätý.
  8. Zamerajte všetko na dobro a duchovný prospech svojich dcérušiek,
  9. aby ste tie, čo sú v Spoločnosti, povzbudili a podnietili k ešte väčšej láske a úsiliu konať dobro,
  10. a tým pritiahli ešte ďalšie.
  11. Veď pri udeľovaní almužny alebo pri prejavovaní láskavosti pravým a bohumilým cieľom je to, aby sa ľudia odvrátili od zla a neresti
  12. a získali sa pre dobro a dobré mravy
  13. alebo aspoň z toho mali väčší duchovný osoh.
  14. Takto sa v určitom zmysle získavajú ľudia a zaväzuje ich to konať, čo sa od nich chce.
  15. Keď (napríklad) nejaké mladé dievča dostane a prijme dar od nejakej cudzej svetskej osoby, bude viazané súhlasiť s jej vôľou
  16. a bude sa mu zdať nemožné čosi jej odoprieť.
  17. Práve takto možno darmi a almužnami pritiahnuť ľudí ku konaniu dobra, ba určitým spôsobom ich aj zaviazať, takže sú akoby nútení konať dobre.
  18. Postupujte touto cestou a nikdy sa nemôžete zmýliť.
  1. Po desiate, z celého srdca vás prosím, starajte sa a veľmi bdejte ako ostražité pastierky nad týmto nebeským stádom,
  2. zvereným do vašich rúk,
  3. aby sa medzi vašimi ovečkami neobjavil kúkoľ nesvornosti alebo iné pohoršenie,
  4. najmä aby ich v týchto skazonosných časoch nezasiahla nijaká otravná či bludná mienka.
  5. Uvážte, že diabol nikdy nespí, ale tisícorakými spôsobmi hľadá ako nás zahubiť.
  6. Majte sa teda na pozore,
  7. a hlavne dbajte o to, aby všetky boli zjednotené v srdci a vo vôli, ako to čítame o apoštoloch a ostatných kresťanoch prvotnej Cirkvi: „Erat autem eorum cor unum,“ t.j. všetci mali iba jedno srdce.
  8. Aj vy sa usilujte takto žiť so všetkými svojimi dcérkami,
  9. lebo čím budete zjednotenejšie, tým viac bude medzi vami Ježiš Kristus ako Otec a Dobrý Pastier.
  10. Nebude iného znaku, že sme v Pánovej milosti, ako vzájomná láska a jednota,
  11. lebo on sám hovorí: „In hoc cognoscet mundus quod eritis mei discipuli, si diligeretis invicem“ t.j. podľa toho svet pozná, že ste moji (učeníci), ak sa budete navzájom milovať.
  12. Takže vzájomná láska a svornosť sú istým znakom, že ideme dobrou a Bohu milou cestou.
  13. Preto, moje drahé sestry a matky, tu v tomto bdejte, lebo práve tu vám bude diabol strojiť úklady pod rúškom dobra.
  14. Keď teda zbadáte čo len tieň tejto nákazy, liečte ju ihneď podľa svetla, ktoré vám dá Boh.
  15. Za nič na svete nenechajte rásť v Spoločnosti takéto semeno,
  16. lebo tento mor by bol zlým príkladom v meste a aj inde.
  17. Veď kde je rozdielna vôľa, tam je nevyhnutne aj nesvornosť
  18. a kde je nesvornosť, tam bezpochyby nastáva rozpad, ako hovorí Spasiteľ: „Omne regnum in seipsum divisum desolabitur,“ t.j. každé rozdvojené kráľovstvo sa rozpadne.
  1. Napokon, veľmi sa starajte o to, aby sa čo najhorlivejšie zachovávali dané dobré predpisy, najmä tie, ktoré sú v Regule.
  2. Ak si čas a potreby budú vyžadovať, aby ste nariadili niečo nové alebo niečo zmenili, urobte to s rozvahou a po dobrej porade.
  3. A nech vaše hlavné útočište bude stále v zhromaždení sa pri nohách Ježiša Krista
  4. a tam všetky vrúcne sa modlite so všetkými svojimi sestrami.
  5. Tak bude nepochybne medzi vami Ježiš Kristus a ako Pravý a Dobrý Učiteľ vás osvieti a poučí o tom, čo máte robiť.
  6. Buďte si isté, že táto Regula je priamo daná Jeho Svätou Rukou
  7. a že On, kým bude trvať svet, túto Spoločnosť nikdy neopustí.
  8. Lebo ak ju v podstate On založil, kto ju bude môcť zničiť?
  9. Verte to,
  10. nepochybujte,
  11. majte pevnú vieru, že to bude tak.
  12. Viem, čo hovorím.
  13. Blažení tí, čo sa budú skutočne o ňu starať.
  14. Ak verne zachováte tieto a iné podobné veci, ako vám ich Duch Svätý bude vnukať podľa času a okolností, radujte sa a buďte dobrej vôle,
  15. lebo bude pre vás pripravená veľká odmena.
  16. A kde budú dcéry, tam budú i matky.
  17. Tešte sa a nepochybujte, veď vás chceme vidieť v nebi medzi nami,
  18. lebo tak to chce Ten, ktorý nás všetky miluje.
  19. A kto by Mu mohol odporovať?
  20. Jemu, ktorého svetlo a radostný odblesk pravdy vás zaplavia vo chvíli smrti
  21. a vyslobodia z rúk nepriateľa.
  22. Vytrvajte teda verne a s radosťou v začatom diele.
  23. Chráňte sa, hovorím, chráňte sa stratiť svoju horlivosť,
  24. lebo každý prísľub, ktorý vám dávam, splní sa v prehojnej miere.
  25. Teraz odchádzam.
  26. Vy zatiaľ pokračujte a robte to, čo máte robiť.
  27. Ale prv vás objímam a všetkým vám dávam bozk pokoja,
  28. vrúcne prosiac Boha, aby vás požehnal. In nomine Patris, et Filii, et Spiritus Sancti. Amen. (V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.)