Prechod na navigáciu Hlavné menu
Rímska únia Rádu sv. Uršule, Slovenská provincia

Zakladateľka

Angela Merici sa narodila niekedy medzi rokmi 1470 a 1475 na severe Talianska v mestečku Desenzano na brehu jazera di Garda v dome blízko zámku niekoľko kilometrov od Brescie.

Jej rodina sa neskôr presťahovala do iného domu, ktorý bol blízko polí „Grezze“. Tu žila približne do svojho 17. roku. Otec Ján Merici, sedliacky farmár, patril do schudobnenej brescijskej šľachty, ale nebol chudobný. Rodina mala polia, vinice i domáce zvieratá – všetko, čo je potrebné k živobytiu a ku šťastnému životu. Talianski sedliaci v tom čase boli slobodní muži, ktorí mali také isté práva ako mešťania. Obrábali zem, ktorú nevlastnili a majiteľovi platili päť percent z úrody. Ich ekonomické zabezpečenie záviselo od úrodnosti pôdy a od ich farmárskych zručností, nie od rozmarov majiteľov pôdy.

V dome Mericiovcov mali knihy (pravdepodobne Nasledovanie Krista alebo Zlatá legenda, ktoré boli koncom 15. storočia vďaka vynájdeniu kníhtlače dosť rozšírené) a otec Ján vedel čítať, mal teda určité vzdelanie, čo bolo vtedy zriedkavé. Pre nás je to dôležitá skutočnosť, pretože nám pomáha nahliadnuť do pomerov Angelinej rodiny, ktorá mala vo veľkej úcte vzdelanie a nábožnosť. To od začiatku ovplyvňovalo Angelinu výchovu a celkovú orientáciu jej života. Počas Nazariho procesu, asi dvadsaťosem rokov po jej smrti, Antonio Romano svedčil, čo mu Angela sama povedala, že „keď ako malé päťročné dievčatko počúvala otcovo čítanie z duchovných kníh o svätých a pannách, začala viesť duchovný život, ktorý pozostával z kontemplácie a pokánia“.

 

Angelina matka Katarína pochádzala z významnejšieho mestečka Salo z rodiny, ktorá patrila medzi nižšiu šľachtu a mala konexie s vysokými úradmi cirkvi a magistrátu. Jej brat, ser Biancoso de Bianchi, bol pravdepodobne notárom (slovo „ser“ pred menom označovalo právnické zamestnanie) a tiež členom mestskej rady.
Angela mala jednu staršiu sestru a dvoch bratov, podľa niektorých dokumentov, tzv. „rasse“ , mala troch bratov. Keď mala Angela 17 – 18 rokov, zomrela jej sestra a obaja rodičia, pravdepodobne počas morovej epidémie. Angela sa presťahovala k rodine uja Biancosi do Salo aj so svojím mladším bratom.

 

Hoci tu mala Angela viac príležitostí pre pohodlný život, stáva sa františkánskou terciárkou a od tej doby je pre všetkých „Sur Anzola“.

Dôvod pre jej vstup do tretieho rádu sv. Františka udáva Agostino Gallo v Nazariho procese:

 „Aby bolo pre ňu ľahšie chodiť na sv. omšu, pristupovať k sviatosti zmierenia a k prijímaniu, pretože v tom čase laikom nebolo dovolené často prijímať Eucharistiu.“

 

Po 5 – 6 rokoch pobytu v Salo sa Angela vrátila do Desenzano, kde počas dvadsiatich rokov, ako predpokladáme, viedla obyčajný skrytý život dedinskej ženy. Pracovala na poli, vo vinici, pomáhala ako dobrá susedka, chodila denne na sv. omšu, postila sa, čítala a modlila podľa terciárskej reguly. Žiadna tradícia, ani ústna ani písomná, nám Angelu nepredstavuje ako „opatrovníčku“, „katechétku“, tým menej ako „učiteľku“.

„Jej otvorené povolanie evanjeliového života ju zaväzovalo konať skutky telesného milosrdenstva, ktoré zahŕňali dobročinnosť vo všetkých jej rôznych formách, návštevy chorých a sprevádzanie mŕtvych na cintorín.“ Boli to skutky milosrdenstva a lásky k blížnemu, ktoré spolu s „dobrým slovom“ vo forme rady, napomenutia, útechy alebo učenia či nabádania, a takisto s prácami na poli alebo v dome, vypĺňali Angeline dni od rána do večera. Toto všetko zapríčinilo, že Angela mala v očiach ľudí zvláštnu pozíciu a úctu a odlišovalo ju to od iných ako osobu, na ktorú sa mohli obrátiť v čase núdze. Ľudia si ju vážili nielen v Desenzanoe, ale aj v okolí kvôli povesti o jej svätosti.


Keď mala Angela už vyše štyridsať rokov, jej františkánski predstavení ju poslali do Brescie, aby potešila istú šľachetnú vdovu pani Katarínu Patengolovú, ktorá stratila svojich dvoch synov a dcéru. Prinášala jej potechu a podporu a pomáhala jej pri výchove štyri a polročnej vnučky Isabelly. Pobyt v dome Patengolovcov bol pre Angelu príležitosťou spoznať priateľov tejto rodiny a mnoho iných osôb v Brescii, ktoré takisto potrebovali útechu, rady a slová nádeje. V tom čase sa totiž Brescia zdvíhala spod trosiek po dlhom období vojen.

Keď Angela splnila svoje poslanie u Patengolovcov, poprosil ju istý mladý kupec Giovan Antonio Romano, aby prišla bývať k nemu. Strávila u neho 14 rokov, takže Antonio mal možnoť dobre spoznať Angelu. Bol jedným z hlavných svedkov v procese Nazariho , keď bol napísaný aj prvý životopis Angely Merici. Počas týchto rokov bola Angela radkyňou v mnohých záležitostiach, taktiež duchovnou vodkyňou, ktorá vytvárala pokoj. Urovnala spor medzi dvoma šľachticmi, ktorí sa nenávideli. Bola sprostredkovateľkou a často pomáhala kazateľom a teológom pochopiť určité úryvky zo Sv. Písma.


Angela bola veľkou pútničkou. Známych je 5 Angeliných pútí: niekedy v rokoch 1521 – 1522 putovala do Mantuy k hrobu blahoslavenej Osanny Andreasi , v roku 1524 podnikla spolu s Antoniom a s jej bratrancom Bartolomeom Biancosi veľmi náročnú a v tých časoch nebezpečnú púť do Jeruzalema. Počas nej načas celkom stratila zrak. Hneď v jubilejnom roku 1525 putovala do Ríma, kde ju pápež Klement VII., ktorý počul o jej osobnosti, prosil, aby zostala v Ríme. Angela však vedená Duchom toto pozvanie odmietla. Ďalšie dve púte zaviedli Angelu na vrch Varallo – nachádzali sa tu kaplnky so sochami životnej veľkosti a predstavovali rôzne miesta vo Svätej Zemi.
Keď ešte v roku 1529 Brescii hrozila vojna, Angela bola nútená spolu s mnohými obyvateľmi utiecť do Cremony, kde našla útočište v dome Agostina Galla. Tu nadväzuje styky s dvorom Francesca II. Sforzu. Tento milánsky dóža, žijúci v exile, sa sám chcel stretnúť s Angelou a odporúčať seba i svojich poddaných do jej modlitieb.

 

Po návrate do Brescie okolo roku 1532 napokon zostala bývať až do svojej smrti v príbytku pri kostole sv. Afry, ktorý patril lateránskym kanonikom. Angela začala klásť základy pre dielo, ktoré Boh vykonal cez ňu. Ešte keď žila v Desenzanoe, počas popoludňajšej prestávky pri práci na poli, sa Angela v úzadí modlila. Vtedy jej Boh dal videnie, v ktorom sa dozvedela, že má založiť v Cirkvi novú Spoločnosť panien. Angela však sama nechcela zakladať Spoločnosť, preto čakala na Boží pokyn.

  Postupne formovala budúce členky Spoločnosti, rozoberala s nimi jednotlivé body Reguly, ktoré mali byť normou ich života. Takisto sa usilovala, nakoľko to bolo možné, formovať vdovy, ktoré mali byť zodpovedné za vedenie Spoločnosti.
Angela nevedela písať, preto všetky spisy pre Spoločnosť diktovala Gabrielovi Cozzanovi, ktorý ovládal latinskú gramatiku a venoval sa aj notárstvu.

Nevie sa presne, kde prebehlo samotné založenie Spoločnosti, ktorú Angela nazvala Spoločnosť sv. Uršule. Prvých dievčat, ktoré sa najprv spoločne zúčastnili na sv. omši a potom ich mená Gabriel Cozzano jednoducho zapísal do knihy, bolo 28. Väčšina z nich nevedela písať, niektoré ani čítať. Spoločnosť uzrela svetlo sveta 25. novembra 1535 na sviatok sv. Kataríny.

Regula Spoločnosti bola schválená v auguste 1536. Štruktúra Spoločnosti bola na svoju dobu nezvyčajná: vedenie tvorili 4 panny, ktoré boli predstavenými a zároveň formátorkami; ďalej 4 matróny, mladé vdovy z aristokracie, ktoré bdeli nad administráciou a vystupovali v mene panien pred úradmi – boli matkami pre členky Spoločnosti. A napokon tu svoju úlohu mali 4 muži, zrelí a skúsení, ktorí chránili Spoločnosť a pomáhali jej. Neskôr, v roku 1537 Angelu oficiálne zvolili za „Matku, prostredníčku a pokladníčku“ Spoločnosti doživotne. Angela zomrela 27. januára 1540. Pochovaná je v kostole sv. Afry v Brescii.

V roku 1768 ju Cirkev blahorečila a 24. mája 1807 vyhlásila za svätú. Ako uvádza Sr. Marie-Bénédicte Rio v jednej zo svojich prednášok „nebola svätá od narodenia, (...) Musela premáhať seba, aby sa ovládala, zvlášť svoj živý temperament, aby obsiahla dobroprajný postoj ku všetkým, (...), aby sa stala učenlivým nástrojom pod vedením Svätého Ducha.“


 

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

dnes je: 20.8.2017

meniny má: Anabela

podrobný kalendár


1452011

Úvodná stránka