Sv. Angela Merici

panna, r. 1474 – 1540, Taliansko

sviatok 27.1.

Sv. Angela Merici, jednoduchá, ale odvážna žena, sa narodila okolo roku 1474 v mestečku Desenzano, na brehu jazera Lago di Garda v severnom Taliansku. Detstvo i dospievanie strávila na samote zvanej Le Grezze na okraji Desenzana, kam sa rodina presťahovala. Tu žila približne do svojich sedemnástich rokov. Spolu so štyrmi súrodencami bola otcom Jánom a matkou Katarínou vedená k vzájomnej úcte, pohostinnosti a k životu modlitby. Pri stole im otec často čítal životopisy svätých, ktorých osudy so zápalom a oduševnením svojho mladého veku chcela nasledovať. To od začiatku ovplyvňovalo Angelinu výchovu a celkovú orientáciu jej duchovného života, ktorý pozostával z kontemplácie a pokánia.

Rodný dom sv. Angely v Desenzane
Izba sv. Angely

Keď mala Angela 17 – 18 rokov, zomrela jej sestra a obaja rodičia, pravdepodobne počas morovej epidémie. Angela sa presťahovala k rodine uja Biancosi do Salo aj so svojím mladším bratom. Hoci tu mala príležitosť na pohodlný život, stáva sa františkánskou terciárkou, aby mohla slobodnejšie pristupovať k sviatostiam a hlavne lepšie nasledovať Krista.

Po 5 – 6 rokoch sa vracia do Desenzana a venuje sa starostiam o dom, poľným prácam a službe ľuďom. Významná udalosť sa udiala počas jednej popoludňajšej prestávky pri práci na poli, kedy sa Angela v úzadí modlila. Vtedy jej Boh dal videnie, v ktorom sa dozvedela, že má založiť v Cirkvi novú Spoločnosť panien. Angela však sama nechcela zakladať Spoločnosť, preto čakala na Boží pokyn a v rozlišovaní životných udalostí naďalej hľadala Božiu vôľu.

Keď mala Angela už vyše štyridsať rokov, jej františkánski predstavení ju poslali do vojnou poznačenej Brescie, aby potešila istú šľachetnú vdovu pani Katarínu Patengolovú, ktorá stratila svojich dvoch synov a dcéru. Prinášala jej potechu a podporu a pomáhala jej pri výchove jej vnučky Isabelly. Keď Angela splnila svoje poslanie u Patengolovcov, poprosil ju istý mladý kupec Giovan Antonio Romano, aby prišla bývať k nemu. Strávila u neho 14 rokov. Počas týchto rokov bola Angela radkyňou v mnohých záležitostiach, taktiež duchovnou vodkyňou, ktorá vytvárala pokoj. Urovnala spor medzi dvoma šľachticmi, ktorí sa nenávideli. Bola sprostredkovateľkou a často pomáhala kazateľom a teológom pochopiť určité úryvky zo Sv. Písma.

Angela tak postupne spĺňa poslanie tešiteľky a radkyne. Toto poslanie sa postupne rozširuje na všetkých, čo sa na ňu obracajú s prosbou o modlitby alebo ako na prostredníčku a uzmierovateľku. Jej povesť vyústila do toho, že sa stala všeobecne známa ako „matka“ – tal. „madre“, ku ktorej prichádzali po radu ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev.

Socha sv. Angely v Brescia House School, Južná Afrika

Žiadna tradícia, ani ústna ani písomná, nám Angelu nepredstavuje ako opatrovníčku, katechétku, tým menej ako učiteľku. Jej otvorené povolanie evanjeliového života ju zaväzovalo konať skutky milosrdenstva, ktoré zahŕňali dobročinnosť vo všetkých jej rôznych formách. Boli to skutky milosrdenstva a lásky k blížnemu, ktoré spolu s dobrým slovom vo forme rady, napomenutia, útechy alebo učenia či nabádania, a takisto s prácami na poli alebo v dome, vypĺňali Angeline dni od rána do večera. Toto všetko zapríčinilo, že Angela mala v očiach ľudí zvláštnu pozíciu a úctu a odlišovalo ju to od iných ako osobu, na ktorú sa mohli obrátiť v čase núdze.

Po návrate do Brescie okolo roku 1532 napokon zostala bývať až do svojej smrti v príbytku pri kostole sv. Afry, ktorý patril lateránskym kanonikom. Angela tu začala klásť základy pre dielo, ktoré jej Boh pred mnohými rokmi ukázal vo videní v ešte Desenzane.

Počet mladých žien okolo nej sa neustále zväčšuje, a tak skoro na konci svojho života, bohatá na skúsenosti, poslúchne naliehavú výzvu svojho Boha a konečne sa rozhodne založiť Spoločnosť, ktorú zverí pod patronát svätej Uršule. Vo svojich Spisoch – Regule, Radách a Odkazoch, v tej dobe úplne originálnych a nadčasových, predpisuje iba to, čo už žila so svojimi spoločníčkami. Angela nevedela písať, preto všetky spisy pre Spoločnosť diktovala Gabrielovi Cozzanovi. Spoločnosť svätej Uršule uzrela svetlo sveta 25. novembra 1535 na sviatok sv. Kataríny Alexandrijskej.

Videnie o Spoločnosti panien
Založenie Spoločnosti sv. Uršule

Angela rozhoduje, aby členky Spoločnosti žili svoje zasvätenie vo svojom rodinnom prostredí. Tento spôsob života vtedy neprichádzal do úvahy – žena sa buď musela vydať, alebo vstúpiť do kláštora – iný štýl života jej nezabezpečoval ochranu. Ženy v tej dobe často ani nemali na výber, pretože za nich rozhodli rodičia či príbuzní. Zároveň, vo vtedajšej spoločnosti, v ktorej mali dominantné postavenie muži, Angela kladie dôraz na dôležitosť úlohy ženy pri ochrane a odovzdávaní podstatných hodnôt.

Angela umiera 27. januára 1540 v chýre svätosti a pochovaná je v kostole sv. Afry v Brecsii. Za svätú bola vyhlásená 24. mája 1807. 

Sr. Marie – Benedicte Rio, OSU píše: „Svätá Angela nebola svätá od narodenia, napriek tomu, čo sa o nej hovorilo v minulosti. Musela premáhať seba, aby sa ovládala, zvlášť svoj živý temperament, aby obsiahla dobroprajný postoj ku všetkým, čo ju neskôr charakterizovalo, aby sa stala učenlivým nástrojom pod vedením Ducha Svätého.“