Sr. Margita Ambrišková dlho túžila po práci s najchudobnejšími v misiách. Jej sen sa splnil, keď dostala v roku 1994 poslanie ísť pracovať ako zdravotná sestra do tzv. “dispanseru” v dedinke Lehar. Po krátkom oddychu sa v roku 2009 vrátila do Senegalu a pracovala v meste Thiaroy, dnes však už pôsobí opäť na Slovensku. Tu vám prinášame jej správy a svedectvá z tohto obdobia.
Najprv sa chcem predstaviť. Volám sa Terézia Ambrišková, pochádzam z Kavečian, z Východného Slovenska, som rehoľníčkou – uršulínkou od roku 1970. Na misie do Senegalu som sa dostala v roku 1994. Som zdravotníčkou a túžila som pracovať v misiách pri chudobných. Službu v zdravotníctve máme len v Afrike a to v Senegale, tak som sa sem dostala prostredníctvom našej Rehole.
Tu v Senegale mame tri domy: Thiès, Thiaroye a Pandienou Lehar. Je to v rozpätí asi 120 km. Thiaroye sa nachádza asi 17 km od hlavného mesta Senegalu Dakaru. Náš druhý dom, ktorý je v Thies, je od nás vzdialený asi 80 km a Pandienou-Lehar asi 110 km. V každom dome je medzinárodná komunita. Oficiálny jazyk je tu francúzština, keďže Senegal bol kolonizovaný Francúzmi. Je nás tu spolu 14 sestier z rôznych štátov: Senegal, Francúzsko, Belgicko, Indonézia, Poľsko, Slovinsko, Kamerun, Slovensko.
V každej komunite máme iné poslanie. V Thiès, ktorý bol založený ako prvý v r. 1964, majú sestry na starosti školu dievčat – učňovku, po skončení dievčatá môžu pokračovať na strednej skole u bratov sv. Gabriela z Montfortu v Thiès a potom môžu ísť na Univerzitu do Dakaru alebo aj v Thiès. Ďalší dom je Thiaroye, ktorý bol založený v r. 1974, sestry tu majú na starosti veľký dispensar, kde ošetrujú veľký počet chorých, ďalej majú na starosti katechézu, tu je v praxi aj katechumenát, vypomáhajú v pastorácii. V Lehar, ktorý bol založený v r 1981, sestry sa spočiatku starali o ochranu matiek a deti, teraz sa vystavil nový dispensar. Vystaviť ho pomohla francúzska skupina OSED v roku 2002. Tu sa ošetrujú chorí, ktorí sem prichádzajú z okolitých dediniek- osád. Sestry tu tiež vedú centrum pre deti, ktoré sa nedostanú do školy pre rôzne dôvody, a centrum pre nezamestnané ženy, ktoré učia tu rôznym zručnostiam, aby sa mohli uplatniť v živote, napr. šitiu, pečeniu, vyrábaniu mydla, atď.
Ja sa momentálne nachádzam v Thiaroye, kde slúžim v dispensari so senegalskými pomocníkmi a pomocníčkami, je nás spolu 12. Denno-denne prijímame dosť veľký počet chorých, ktorých ošetrujeme aj do neskorých popoludňajších hodín. V našom dispensari sa nachádza aj depistáž pre HIV. Sem dochádza lekár a sociálna sestra, ktorá je misionárkou z Kamerunu z rehole Spiritaniek. Dispensar si vyžaduje veľa času, slúžime tu od pondelka do soboty, staráme sa o podvyživené deti, vedieme laboratórium, kde môžeme urobiť nutné laboratórne vyšetrenia u niektorých chorých, poúčame chorých, informujeme ich a aktuálnych chorobách, učíme ich ako predísť rôznym chorobám, očkujeme deti, atď. Chorí k nám prichádzajú z blízkeho i ďalekého okolia. Každý deň máme rôzne skúsenosti o ktorých by sa dalo veľa písať…
V nasej farnosti Pikine-Thiaroye sú rehoľnici Spiritani, založil ich P. Liberman, sú veľmi horliví, avšak sú len dvaja a je tu rozsiahle pole pôsobnosti. Je tu veľa katechétov, katechétiek, laici tu majú veľkú úlohu. Vedú skupinky modlitieb v každej štvrti, kde sa bývajú kresťania,(treba podotknúť, že v Senegale žijú mohamedáni: až 93% a kresťanov je tu asi 5%, niektorí sú tiež tradičného náboženstva – animisti a iné sekty. Kresťania v nasej farnosti sa každý týždeň stretávajú na rôznych miestach po rodinách. Z času na čas majú aj nočnú modlitbu vo verejnej kaplnke Panny Márie od Nádeje, a tak je pomenovaný aj náš dispensar.
Je tu dosť rozšírená úcta k Božiemu Milosrdenstvu, samy sa organizujú, stretávajú, robia rôzne akcie, modlitbové stretnutia, mnohí z našich pomocníkov v dispensari sú v tom zaangažovaní. Nedeľu Božieho Milosrdenstva sme slávili spoločne vo farnosti s veriacimi, ktorí mali záujem zostať, zostali. Program bol celodenný, bohatý, prednáška podaná pozvaným kňazom, spoločný obed a nechýbala ani adorácia so slávnostným požehnaním a sprievodom, spievalo sa, tancovalo pred Sviatosťou Oltárnou.
Prosíme pekne o modlitby, aby sa tu viera hlboko zakorenila do sŕdc ľudí a aby sa našli mladi, ktorí by odpovedali Pánovi na Jeho volanie a mali silu darovať svoje životy pre rozširovanie Božieho Kráľovstva. Sú tu povolania, ale len po troške ako sa povie aj ku kňazstvu tak isto, teraz v júni majú byť vysvätení asi 9-ti diakoni za kňazov. Seminaristov v seminári dosť ubudlo v porovnaní s minulými rokmi. Spoločne sa modlíme za nových, dobrých a svätých kňazov, lebo svet potrebuje obnovu a Cirkev tiež.
S láskou pozdravujem všetkých dobrodincov misii a aj takýmto spôsobom vyjadrujem vrelé Pán Boh zaplať za každý prejav pozornosti, modlitieb, či skrytých obiet za misie a misionárov. Ja sa modlím za vás všetkých na Slovensku a prosím Pána, aby viera zostala hlboko zakorenená v srdciach a aby sa pravé hodnoty nevytrácali zo slovenských sŕdc.
Vďačná sestrička – misionárka Terézia Margita Ambrišková, OSU
Tu chápem, čo chce Pán odo mňa v tomto momente, je to ťažké, ale dávam čo môžem a vládzem. Pokoj srdca a radosť srdca mi nikto neberie a ostatné, čo prichádza každým dňom snažím sa brať z rúk Božích, problémov je dosť, ale ide to.
Momentálne som po liečení malárie, zasiahla mi dosť aj kĺby a kosti, ale dnes prvý deň čo sa cítim lepšie. Malária ma veru držala vyše dva týždne, prvýkrát to bolo ťažké, spojené s vracaním a črevným ochorením, prvé lieky mi nezabrali dobre. No chvála Bohu už je to dobre, aspoň si myslím, zato moje spolusestry prekonávajú už druhýkrát, niektoré aj tretíkrát maláriu odkedy som tu, ešte že máme laboratórium a lieky k dispozícii, veď aj lekární máme okolo seba dosť.
Včera sme sa dozvedeli, že v Pikine (náš district, kde spadáme pod kontrolu lekára) ohlásili, že potvrdili 7 prípadov chrípky typu A(H1N1), ale že sú v dobrom stave, tak dnes sme robili pred prítomnými chorými v našom dispensari osvetu vzhľadom na toto ochorenie a ako sa majú správať. Minulý týždeň tu mohamedáni slávili Magal, púť pre Moritov, kde sa zhromaždilo veľmi veľa ľudí aj z cudziny, tak niet divu, že chrípka prišla aj tu… Prežívame rôzne situácie v dispensari, napr. mamičky nám prinesú podvyživené deti, niektoré nikdy neboli očkované, mali sme prípad polio, dieťa, ktoré sa nepostavilo na nohy, odoslali sme ho do nemocnice, mama nešla s ním hneď, dieťa po pár dňoch vraj zostalo sparalyzované, tak prišla lekárska kontrola k nám pozrieť do záznamov, že dieťa bolo prinesené aj k nám, že čo sme pre neho urobili, atď. Ďalší prípad čerstvý, manžel jednej pani dobre vyčerpanej črevným ochorením, nešiel hneď do nemocnice, prišiel k nám, namiesto aby išiel do nemocnice, lebo mala predpísané laboratórne vyšetrenie, ale bola tak unavená, že zomrela pri príchode do dispensara, tam kde ju manžel zložil, tak sme ju našli sediačky utúlenú, sestrička Honorine (spiritanka), ktorá pracuje u nás v depistáži pre sida-hiv- ma prišla zavolať a tak sme sa postarali o ďalšie služby pre tú pani. No zatrasie to dakedy so mnou, ale človek musí tu byť naozaj so slobodným srdcom, lebo ináč by to odnášala psychika. Pripravujeme púť chorých do Popenguine, od nás ide aj so mnou 18 ľudí, už nebolo viac miesta pre druhých, lebo z farnosti Pikine mi dali 10 miest a ja s autom beriem 8, teším sa na nedeľu. Pripravujeme aj JMJ – stretnutie mládeže, pôjdeme vypomôcť službou pre mladých ako zdravotná služba, zapísala som moje dve pomocníčky.
sr. Margita OSU
Tu začalo už obdobie sucha, ale ešte aj vlhka, no dlhotrvajúce obdobie dažďov už prešlo. Toho roku to poznačilo veľa rodín, veľa ľudí. Naši susedia Piaristi, ktorí majú školu vystavanú za naším dispensarom funguje, mali veru dobre jazero, kde nám každú noc dávali žaby koncert zadarmo…
Voda siahala od nášho mura (dispensar) až po ich schody, ktoré vedú do školskej budovy, ešte donedávna tam bolo veľa vody, po mnoho noci vodu odčerpávali, na cestách už niet vody, len keď tú čo odčerpávajú z nejakých štvrtí, vylievajú na cesty, lebo ju nemajú kde vyliať, no už sme si dosť aj zvykli na takéto podmienky, diery na cestách pozaplátavali, ale nie všetky a nie solídnym zásypom, no aj to sa ta zvládnuť, keď ideme do Pikine na sv. omšu alebo idem do Dakaru, treba veru robiť šikovné manévre s autom, aby sme prešli dierami. Cesty do Dakaru sú zväčša už vylepšené, na niektorých úsekoch si myslím, že sa ocitám v Paríži…neuveriteľné aké kontrasty! V Thiaroye bude treba veľa prerábať, ale čí budú peniaze… Cesty sú v hroznom stave, prvý mesiac našej služby v dispensari sme mali aj menej ľudí, lebo sa nemali ako k nám dostať, podmienky na cestách boli veľmi sťažené, my sme si zvykli na „car rapid“, to bol náš jediný prostriedok ako ísť na sv. omšu do Pikine, aj to len dvakrát do týždňa, bolo prázdninové obdobie, tak sme mali len niekoľko dni v týždni sv. omše (2 čí 3 x), v ostatné dni sme mali bohoslužbu. Teraz už sú pravidelné sv. omše v Thiaroye, v utorok, vo štvrtok , sobotu a v nedeľu. V pondelok máme bohoslužbu a v stredu a v piatok chodíme do Pikine. Teraz sme tu mali návštevu z Indonézie sr. Agatu, letela dnes v noci už do Ríma na probaciu, to bola veľmi vzácna prítomnosť…
Ja mám teraz dosť veľa chorých v dispensari, niekedy ich je do 300, no ide to s Božou pomocou, treba však stíhať aj iné veci…Sr. Entin z Indonézie, juniorka mi pomáha trochu pri administratívnych veciach, no neprestávam dôverovať Pánovi…
Sestry uršulínky nedávno privítali sr. Veroniku Baráthovú, aby viedla duchovnú obnovu zameranú na identitu ženy a hľadanie Božieho pohľadu na každodenné situácie v zasvätenom živote. Sr. Veronika Baráthová, sa venovala téme “Žena v zasvätenom živote”, kde zdôraznila význam vzťahu s Ježišom a jeho premieňajúci vplyv na všetky ostatné vzťahy.
V Bratislave sa uskutočnilo pútavé stretnutie rehoľníkov zorganizované sestrami uršulínkami, ktoré sa venovalo téme umelej inteligencie (AI). Viac ako 30 účastníkov sa zišlo, aby sa naučili viac o AI od Martina Krčka, experta na túto oblasť. Prednášky zahŕňali dôležité aspekty ako prečo je AI dôležitá, jej základné fungovanie a možnosti využitia.
Uršulínsky kláštor bol prvým sídlom apoštolskej nunciatúry po vyhlásení vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993.
Túto spätosť spojenú s príležitosťou oslavy sviatku Loretánskej Panny Márie v nedeľu 10.12.2023 sme využili k tomu, aby sme pozvali na návštevu súčasného apoštolského nuncia na Slovensku.
Sestra Kevina Ekal, OSU pracuje v druhom najväčšom slume na svete
Naše školy v Trnave spolu s komunitou sestier uršulínok sa rozhodli podporiť prácu sestry Keviny Ekal, OSU v Keni, Nairobi.
Vďaka štedrosti žiakov a rodičov, námahám učiteľov sa v misijnej aktivite „misijný koláč“ s podporou sestier podarilo vyzbierať 2000€ pre prácu sestry Keviny v slume.
Píše sa rok 1698. Do niekdajšieho hlavného mesta horného Uhorska – Košíc prichádzajú sestry na pozvanie jágerského biskupa Juraja Fénessyho. Sestry prišli s poslaním venovať sa výchove a vzdelávaniu dievčenskej mládeži.
Počas jesenných prázdnin sa v komunite v Suchej nad Parnou uskutočnila provinciálna konferencia a tiež mimoriadna provinciálna kapitula. Nakoľko to bola kapitula celej provincie, mali sme príležitosť stretnúť sa takmer všetky a zdieľať naše sesterstvo.
Dobrodružstvo začína. Aj týmito slovami by sme mohli začať naše zážitky zo Svetových dní mládeže v Lisabone 2023.
Našu skupinu Ursulines Youth Slovakia, teda slovenskú uršulínsku mládež, tvorilo s rôznymi obmenami dovedna 47 členov. A aj vďaka podpore našich sestier a mnohých darcov, sme sa v takomto hojnom počte mohli vydať na našu púť.
V utorok večer, netušiac, čo nás všetko čaká, sme sa stretli celá pútnická skupinka v bratislavskom kláštore, aby sme hneď v skorých ranných hodinách mohli odísť do Ríma. Symbolika sa nezaprela hneď na začiatku. Na túto púť sa prihlásilo presne jedenásť dievčat. Presne toľko spoločníčok zobrala so sebou sv. Uršuľa na jej púť. Sprevádzali nás štyri sestry a páter Jakub Garčár (SJ).