Čas zastavenia sa. Čas stretnutia sa pri modlitbe, pri adorácii, pri spoločnej práci, pri rekreácii, pri rozlišovaní toho, komu a kde máme pomôcť, pri každodennom hľadaní odpovede na otázky: Čo chceš, Pane? Ako máme dnes plniť tvoju vôľu?
Naše komunity sa v čase pandémie pozreli do 13. komnaty kláštorných priestorov a zároveň do túžob sŕdc, ako chceme tieto priestory skrášliť a prebrať k životu.
V Bratislave sme sa pustili do postupného vypratávania miestností, aby sme uvoľnili priestory pre nový provincialát.
V Trnave sme mali pravidelné fitness cvičenie pri oprave pivničných priestorov, ktoré budú slúžiť ako oddychové centrum pre študentov a priateľov trnavských škôl.
V Košiciach sme nakŕmili 60 hladných spevákov speváckeho zboru zo Sniny, ktorí nám skrášlili duchovne aj umelecky sv. omšu v katedrále sv. Alžbety.
V Modre sestry slúžili s rozdávaním sv. prijímania a pomocou vo farnosti.
V Suchej nad Parnou sa naše staršie sestry pustili do zberu a sušenia lipy.
Sestry juniorky sa pridali k starším sestrám nielen preto, aby sa povzbudili vo vernosti v zasvätenom živote, ale aj čosi pomohli.
Samozrejme, že sme aj oddychovali a tešili sa zo seba navzájom počas osláv a voľných chvíľ.
Sestra Kevina Ekal, OSU pracuje v druhom najväčšom slume na svete
Naše školy v Trnave spolu s komunitou sestier uršulínok sa rozhodli podporiť prácu sestry Keviny Ekal, OSU v Keni, Nairobi.
Vďaka štedrosti žiakov a rodičov, námahám učiteľov sa v misijnej aktivite „misijný koláč“ s podporou sestier podarilo vyzbierať 2000€ pre prácu sestry Keviny v slume.
Píše sa rok 1698. Do niekdajšieho hlavného mesta horného Uhorska – Košíc prichádzajú sestry na pozvanie jágerského biskupa Juraja Fénessyho. Sestry prišli s poslaním venovať sa výchove a vzdelávaniu dievčenskej mládeži.
Dobrodružstvo začína. Aj týmito slovami by sme mohli začať naše zážitky zo Svetových dní mládeže v Lisabone 2023.
Našu skupinu Ursulines Youth Slovakia, teda slovenskú uršulínsku mládež, tvorilo s rôznymi obmenami dovedna 47 členov. A aj vďaka podpore našich sestier a mnohých darcov, sme sa v takomto hojnom počte mohli vydať na našu púť.
V utorok večer, netušiac, čo nás všetko čaká, sme sa stretli celá pútnická skupinka v bratislavskom kláštore, aby sme hneď v skorých ranných hodinách mohli odísť do Ríma. Symbolika sa nezaprela hneď na začiatku. Na túto púť sa prihlásilo presne jedenásť dievčat. Presne toľko spoločníčok zobrala so sebou sv. Uršuľa na jej púť. Sprevádzali nás štyri sestry a páter Jakub Garčár (SJ).
Keď sa zamyslím nad uplynulým polrokom života, tak sa v mojej hlave vynorí slovo vďačnosť. Čím je tento polrok taký jedinečný? Žijem v atypických podmienkach. Mám čas myslieť a tešiť sa. Študovať, obdivovať krásu, spoznávať, veľa načúvať a modliť sa. Nie všetko je celkom ideálne, ak by bolo, to by som už nebola na tomto svete. Trápim sa s angličtinou a vyjadrovanie mojich myšlienok, často filozoficko-psychologicko-etických, mi dá občas riadne zabrať.
Výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa Spojenej školy sv. Uršule,
Nedbalova 4, 811 01 Bratislava.