Serviam ako životný štýl

Serviam – nielen heslo našich uršulínskych škôl…. Serviam – ako životný štýl

Keď na jar tohto roku náš život postupne začínala ovplyvňovať celosvetová pandémia, stretali sme sa s rôznymi výzvami a prosbami o pomoc. Začali sme šiť rúška a distribuovať ich aj do jednotlivých nemocníc, či domovov sociálnych služieb, chodili sme nakupovať seniorom a snažili sme sa odpovedať na znamenia čias, ktoré zo sebou táto nevšedná skúsenosť prinášala. Už vtedy som mala veľkú túžbu ísť ako dobrovoľníčka do jedného z karanténnych centier a byť v službe tým, ktorí to potrebovali. Rôzne okolnosti mi to však neumožnili.

V posledných týždňoch sme svedkami opätovného zhoršenia situácie a zvlášť ľudia v pomáhajúcich profesiách sú vystavení obrovskému fyzickému, ale predovšetkým psychickému vypätiu všetkých síl. Veľká celoslovenská akcia a s ňou výzva dobrovoľníkom bola skvelou príležitosťou, ako odpovedať na túžbu priložiť ruku k dielu a konkrétnym činom prispieť k ochrane ľudského života.

V nedeľu, na slávnosť všetkých svätých – na slávnosť Cirkvi oslávenej, som mala možnosť byť v spoločenstve ľudí, ktorí nedeľnú pohodu vymenili za 16 hodinovú službu. Začali sme sa schádzať už ráno o 6.00, aby sme všetko dôkladne pripravili. Pani veliteľka, ktorá mala na starosti naše odberné miesto, ale aj celý trnavský región, s prehľadom zvládala logistiku jednotlivých miest napriek evidentnej únave a mnohým prebdeným nociam. Mladá pani policajtka, ktorá dohliadala na dodržiavanie všetkých nariadení, napriek celodennému dažďu, vytrvalo plnila svoju prácu a dohliadala na bezpečnosť. No a zdravotnícky personál? Mladé dievčatá, matka malého syna, s obdivuhodnou trpezlivosťou a citlivosťou, pristupovali ku každému jednému prichádzajúcemu človeku.

Administratívne úkony, vstupná dezinfekcia, odovzdávanie dlho očakávaných výsledkov, to všetko bolo súčasťou celodennej služby, ktorá bola pre mňa vzácnou skúsenosťou a možnosťou na spoznanie nových ľudí. Ich prekvapený výraz, keď zbadali medzi sebou rehoľnú sestru, postupne opadával a na záver dňa sme už boli partiou, ako by sme spoločne pracovali už roky.

Mimoriadny čas, ktorý všetci žijeme, prináša so sebou aj vzácne okamihy, a pre mňa je nepochybne jedným z nich, práce táto skúsenosť. Som vďačná za túto možnosť! A vďaka patrí aj sestrám z bratislavskej komunity, ktoré zase svoju službu prejavili tým, že napiekli koláče a odniesli ich na odberné miesta v Bratislave. Hľadajme spoločne spôsoby, akým môžeme aj tento mimoriadny čas urobiť vzácnym.

sr. Damiána, OSU

NAJNOVŠIE ČLÁNKY

AKO BOH PLNÍ NAŠE SNY ALEBO DAR PRE URŠULÍNKY

Pri upratovaní našej veľkej jedálne rada počúvam Simu Magušinovú (a so mnou polovica prízemia nášho kláštora :). Mám rada jej pravdivé, hlboké a zároveň jednoduché texty. Raz som sa tak zamýšľala nad tým, aký text by Sima vymyslela na rehoľný život. Čo by na ňom vyzdvihla a ako by ho vnímala.

Čítať viac »

Ursuline Global Compact on Education (Uršulínska globálna výchovná aliancia)

15. októbra 2021 začalo celosvetové dobrodružstvo uršulínskych škôl. Boli sme pozvaní, aby sme spolu so všetkými uršulínskymi školami na svete odpovedali na výzvu sv. Otca Františka a pozreli sa na to, čo môžeme spoločne robiť, aby náš svet bol krajším a lepším. Na túto výzvu sme s radosťou odpovedali. Slovensko reprezentovalo naše Gymnázium Angely Merici v Trnave a zo začiatku aj Spojená škola sv. Uršule v Bratislave.

Čítať viac »