Serviam ako životný štýl

Serviam – nielen heslo našich uršulínskych škôl…. Serviam – ako životný štýl

Keď na jar tohto roku náš život postupne začínala ovplyvňovať celosvetová pandémia, stretali sme sa s rôznymi výzvami a prosbami o pomoc. Začali sme šiť rúška a distribuovať ich aj do jednotlivých nemocníc, či domovov sociálnych služieb, chodili sme nakupovať seniorom a snažili sme sa odpovedať na znamenia čias, ktoré zo sebou táto nevšedná skúsenosť prinášala. Už vtedy som mala veľkú túžbu ísť ako dobrovoľníčka do jedného z karanténnych centier a byť v službe tým, ktorí to potrebovali. Rôzne okolnosti mi to však neumožnili.

V posledných týždňoch sme svedkami opätovného zhoršenia situácie a zvlášť ľudia v pomáhajúcich profesiách sú vystavení obrovskému fyzickému, ale predovšetkým psychickému vypätiu všetkých síl. Veľká celoslovenská akcia a s ňou výzva dobrovoľníkom bola skvelou príležitosťou, ako odpovedať na túžbu priložiť ruku k dielu a konkrétnym činom prispieť k ochrane ľudského života.

V nedeľu, na slávnosť všetkých svätých – na slávnosť Cirkvi oslávenej, som mala možnosť byť v spoločenstve ľudí, ktorí nedeľnú pohodu vymenili za 16 hodinovú službu. Začali sme sa schádzať už ráno o 6.00, aby sme všetko dôkladne pripravili. Pani veliteľka, ktorá mala na starosti naše odberné miesto, ale aj celý trnavský región, s prehľadom zvládala logistiku jednotlivých miest napriek evidentnej únave a mnohým prebdeným nociam. Mladá pani policajtka, ktorá dohliadala na dodržiavanie všetkých nariadení, napriek celodennému dažďu, vytrvalo plnila svoju prácu a dohliadala na bezpečnosť. No a zdravotnícky personál? Mladé dievčatá, matka malého syna, s obdivuhodnou trpezlivosťou a citlivosťou, pristupovali ku každému jednému prichádzajúcemu človeku.

Administratívne úkony, vstupná dezinfekcia, odovzdávanie dlho očakávaných výsledkov, to všetko bolo súčasťou celodennej služby, ktorá bola pre mňa vzácnou skúsenosťou a možnosťou na spoznanie nových ľudí. Ich prekvapený výraz, keď zbadali medzi sebou rehoľnú sestru, postupne opadával a na záver dňa sme už boli partiou, ako by sme spoločne pracovali už roky.

Mimoriadny čas, ktorý všetci žijeme, prináša so sebou aj vzácne okamihy, a pre mňa je nepochybne jedným z nich, práce táto skúsenosť. Som vďačná za túto možnosť! A vďaka patrí aj sestrám z bratislavskej komunity, ktoré zase svoju službu prejavili tým, že napiekli koláče a odniesli ich na odberné miesta v Bratislave. Hľadajme spoločne spôsoby, akým môžeme aj tento mimoriadny čas urobiť vzácnym.

sr. Damiána, OSU

NAJNOVŠIE ČLÁNKY

Sestra Jana Pavla, OSU: Vnímajme jedinečnosť svojho duchovného života

Možno aj vy rozmýšľate, či k vám Boh naozaj hovorí. Možno máte pochybnosti o tom, či vás volá k rehoľnému životu. Stále čakáte na chvíľu, keď sa s vami zatrasie zem? Podobné pocity zažívala aj sestra Jana Pavla, OSU, ktorá pôsobí aj ako učiteľka na Spojenej škole sv. Uršule v Bratislave. Rozprávali sme sa s ňou o jej povolaní, o tom, ako porovnávanie sa s druhými spôsobilo ťažkosti v jej duchovnom živote, ale aj o tom, prečo je dôležité, aby sa študenti v škole naučili viac, ako len učivo.

Čítať viac »

ZŠ Angely Merici na rádiu Lumen

V stredu 7. apríla 2021 bola v katolíckom Rádiu Lumen odvysielaná relácia Lupa, v ktorej bola predstavená naša Základná škola s materskou školou Angely Merici v Trnave. Do prípravy tejto relácie sa zapojili pedagogickí zamestnanci školy, sestry uršulínky, otec František Fedorišin , rodičia našich žiakov i samotní žiaci.

Čítať viac »

Krížová cesta so sv. Angelou Merici

Úryvky zo života sv. Angely sú prevzaté z knihy Proti vetru pod vánkom Ducha.
Text a spracovanie: Sr. Damiána Lužná, OSU
Obrazová príloha:
Paolo Orlando: Ikona Ukrižovania (Le Grezze)
Maľby: Andrea Škrabáková
Trnava, 2021

Čítať viac »