Serviam ako životný štýl

Serviam – nielen heslo našich uršulínskych škôl…. Serviam – ako životný štýl

Keď na jar tohto roku náš život postupne začínala ovplyvňovať celosvetová pandémia, stretali sme sa s rôznymi výzvami a prosbami o pomoc. Začali sme šiť rúška a distribuovať ich aj do jednotlivých nemocníc, či domovov sociálnych služieb, chodili sme nakupovať seniorom a snažili sme sa odpovedať na znamenia čias, ktoré zo sebou táto nevšedná skúsenosť prinášala. Už vtedy som mala veľkú túžbu ísť ako dobrovoľníčka do jedného z karanténnych centier a byť v službe tým, ktorí to potrebovali. Rôzne okolnosti mi to však neumožnili.

V posledných týždňoch sme svedkami opätovného zhoršenia situácie a zvlášť ľudia v pomáhajúcich profesiách sú vystavení obrovskému fyzickému, ale predovšetkým psychickému vypätiu všetkých síl. Veľká celoslovenská akcia a s ňou výzva dobrovoľníkom bola skvelou príležitosťou, ako odpovedať na túžbu priložiť ruku k dielu a konkrétnym činom prispieť k ochrane ľudského života.

V nedeľu, na slávnosť všetkých svätých – na slávnosť Cirkvi oslávenej, som mala možnosť byť v spoločenstve ľudí, ktorí nedeľnú pohodu vymenili za 16 hodinovú službu. Začali sme sa schádzať už ráno o 6.00, aby sme všetko dôkladne pripravili. Pani veliteľka, ktorá mala na starosti naše odberné miesto, ale aj celý trnavský región, s prehľadom zvládala logistiku jednotlivých miest napriek evidentnej únave a mnohým prebdeným nociam. Mladá pani policajtka, ktorá dohliadala na dodržiavanie všetkých nariadení, napriek celodennému dažďu, vytrvalo plnila svoju prácu a dohliadala na bezpečnosť. No a zdravotnícky personál? Mladé dievčatá, matka malého syna, s obdivuhodnou trpezlivosťou a citlivosťou, pristupovali ku každému jednému prichádzajúcemu človeku.

Administratívne úkony, vstupná dezinfekcia, odovzdávanie dlho očakávaných výsledkov, to všetko bolo súčasťou celodennej služby, ktorá bola pre mňa vzácnou skúsenosťou a možnosťou na spoznanie nových ľudí. Ich prekvapený výraz, keď zbadali medzi sebou rehoľnú sestru, postupne opadával a na záver dňa sme už boli partiou, ako by sme spoločne pracovali už roky.

Mimoriadny čas, ktorý všetci žijeme, prináša so sebou aj vzácne okamihy, a pre mňa je nepochybne jedným z nich, práce táto skúsenosť. Som vďačná za túto možnosť! A vďaka patrí aj sestrám z bratislavskej komunity, ktoré zase svoju službu prejavili tým, že napiekli koláče a odniesli ich na odberné miesta v Bratislave. Hľadajme spoločne spôsoby, akým môžeme aj tento mimoriadny čas urobiť vzácnym.

sr. Damiána, OSU

NAJNOVŠIE ČLÁNKY

STRETNUTIE REHOĽNÍKOV O UMELEJ INTELIGENCII: AI GETTIN GREADY FOR THE AGE OF AI

V Bratislave sa uskutočnilo pútavé stretnutie rehoľníkov zorganizované sestrami uršulínkami, ktoré sa venovalo téme umelej inteligencie (AI). Viac ako 30 účastníkov sa zišlo, aby sa naučili viac o AI od Martina Krčka, experta na túto oblasť. Prednášky zahŕňali dôležité aspekty ako prečo je AI dôležitá, jej základné fungovanie a možnosti využitia.

Čítať viac »

Návšteva apoštolského nuncia

Uršulínsky kláštor bol prvým sídlom apoštolskej nunciatúry po vyhlásení vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993.
Túto spätosť spojenú s príležitosťou oslavy sviatku Loretánskej Panny Márie v nedeľu 10.12.2023 sme využili k tomu, aby sme pozvali na návštevu súčasného apoštolského nuncia na Slovensku.

Čítať viac »

Uršulínka v slume

Sestra Kevina Ekal, OSU pracuje v druhom najväčšom slume na svete
Naše školy v Trnave spolu s komunitou sestier uršulínok sa rozhodli podporiť prácu sestry Keviny Ekal, OSU v Keni, Nairobi.
Vďaka štedrosti žiakov a rodičov, námahám učiteľov sa v misijnej aktivite „misijný koláč“ s podporou sestier podarilo vyzbierať 2000€ pre prácu sestry Keviny v slume.

Čítať viac »