Serviam ako životný štýl

Serviam – nielen heslo našich uršulínskych škôl…. Serviam – ako životný štýl

Keď na jar tohto roku náš život postupne začínala ovplyvňovať celosvetová pandémia, stretali sme sa s rôznymi výzvami a prosbami o pomoc. Začali sme šiť rúška a distribuovať ich aj do jednotlivých nemocníc, či domovov sociálnych služieb, chodili sme nakupovať seniorom a snažili sme sa odpovedať na znamenia čias, ktoré zo sebou táto nevšedná skúsenosť prinášala. Už vtedy som mala veľkú túžbu ísť ako dobrovoľníčka do jedného z karanténnych centier a byť v službe tým, ktorí to potrebovali. Rôzne okolnosti mi to však neumožnili.

V posledných týždňoch sme svedkami opätovného zhoršenia situácie a zvlášť ľudia v pomáhajúcich profesiách sú vystavení obrovskému fyzickému, ale predovšetkým psychickému vypätiu všetkých síl. Veľká celoslovenská akcia a s ňou výzva dobrovoľníkom bola skvelou príležitosťou, ako odpovedať na túžbu priložiť ruku k dielu a konkrétnym činom prispieť k ochrane ľudského života.

V nedeľu, na slávnosť všetkých svätých – na slávnosť Cirkvi oslávenej, som mala možnosť byť v spoločenstve ľudí, ktorí nedeľnú pohodu vymenili za 16 hodinovú službu. Začali sme sa schádzať už ráno o 6.00, aby sme všetko dôkladne pripravili. Pani veliteľka, ktorá mala na starosti naše odberné miesto, ale aj celý trnavský región, s prehľadom zvládala logistiku jednotlivých miest napriek evidentnej únave a mnohým prebdeným nociam. Mladá pani policajtka, ktorá dohliadala na dodržiavanie všetkých nariadení, napriek celodennému dažďu, vytrvalo plnila svoju prácu a dohliadala na bezpečnosť. No a zdravotnícky personál? Mladé dievčatá, matka malého syna, s obdivuhodnou trpezlivosťou a citlivosťou, pristupovali ku každému jednému prichádzajúcemu človeku.

Administratívne úkony, vstupná dezinfekcia, odovzdávanie dlho očakávaných výsledkov, to všetko bolo súčasťou celodennej služby, ktorá bola pre mňa vzácnou skúsenosťou a možnosťou na spoznanie nových ľudí. Ich prekvapený výraz, keď zbadali medzi sebou rehoľnú sestru, postupne opadával a na záver dňa sme už boli partiou, ako by sme spoločne pracovali už roky.

Mimoriadny čas, ktorý všetci žijeme, prináša so sebou aj vzácne okamihy, a pre mňa je nepochybne jedným z nich, práce táto skúsenosť. Som vďačná za túto možnosť! A vďaka patrí aj sestrám z bratislavskej komunity, ktoré zase svoju službu prejavili tým, že napiekli koláče a odniesli ich na odberné miesta v Bratislave. Hľadajme spoločne spôsoby, akým môžeme aj tento mimoriadny čas urobiť vzácnym.

sr. Damiána, OSU

NAJNOVŠIE ČLÁNKY

Komunitné dni – viac ako teambuilding?

Koniec prázdnin sa v našich komunitách nesie v spoločnom duchu. Spoločne, ako celá provincia a zároveň jednotlivo, ako komunity hodnotíme uplynulý školský rok a plánujeme nasledujúci. Ten čas nazývame komunitnými dňami.

Čítať viac »

Každodennosťou k svätosti so sv. Angelou Merici

Možno premýšľaš nad tým, ako to tí svätí dokázali, že sú svätí… možno premýšľaš nad tým, ako v spleti svojich každodenných povinností plniť vôľu Najvyššieho… Tak sa pridaj k nám na duchovnú obnovu – Každodennosťou k svätosti so sv. Angelou Merici!

Čítať viac »

Webinár Kam kráčam 2?

Odpoveď na otázku Kam kráčam? budeme hľadať spoločne s dievčatami a mladými ženami na webinár o rozlišovaní v živote a vo voľbe povolania. Stretávať sa budeme každý druhý piatok od 17. septembra 2021 do 7. januára 2022.

Čítať viac »