Každá naša komunita v tomto čase pandémie načúva potrebám ľudí a snaží sa nájsť cesty a spôsoby ako na ne odpovedať a tak napĺňať SERVIAM v každodennom živote v šľapajach sv. Angely s učenlivosťou k Svätému Duchu.
Tri sestry našej komunity dostali veľký dar v Cirkvi a to, že môžu byť mimoriadne vysluhovateľky sv. prijímania vo farnosti, prinášať živého Krista v Eucharistii i starým a chorým farníkom do ich domácností. Jednu z potrieb, ktorú sme v tomto čase COVIDU-19 vnímali v našej modranskej farnosti, bola najzákladnejšia potreba každého človeka, potreba Boha – ako sa píše v našich Stanovách. Ľudia túžia po posile živého Chleba, po Lekárovi duše a tela. Preto sme sa ponúkli do každodennej dvojhodinovej služby (v nedeľu štvorhodinovej) v našom farskom kostole, kedy v čase obmedzení verejných slávení bohoslužieb, ľudia majú možnosť prichádzať modliť sa súkromne do kostola a my sme im k dispozícii, aby mohli individuálne prijať Najsvätejšiu Sviatosť. Prichádzajú hladní a smädní po Bohu a odchádzajú z chrámu posilnení, s nádejou a vďakou, že náš Boh je Emanuel – Boh s nami, i v tomto čase pandémie. A prichádzajú ľudia aj z iných okolitých farností, vďační za túto službu, ktorú im tu v Modre môžeme ponúknuť.
Dobrodružstvo začína. Aj týmito slovami by sme mohli začať naše zážitky zo Svetových dní mládeže v Lisabone 2023.
Našu skupinu Ursulines Youth Slovakia, teda slovenskú uršulínsku mládež, tvorilo s rôznymi obmenami dovedna 47 členov. A aj vďaka podpore našich sestier a mnohých darcov, sme sa v takomto hojnom počte mohli vydať na našu púť.
V utorok večer, netušiac, čo nás všetko čaká, sme sa stretli celá pútnická skupinka v bratislavskom kláštore, aby sme hneď v skorých ranných hodinách mohli odísť do Ríma. Symbolika sa nezaprela hneď na začiatku. Na túto púť sa prihlásilo presne jedenásť dievčat. Presne toľko spoločníčok zobrala so sebou sv. Uršuľa na jej púť. Sprevádzali nás štyri sestry a páter Jakub Garčár (SJ).
Keď sa zamyslím nad uplynulým polrokom života, tak sa v mojej hlave vynorí slovo vďačnosť. Čím je tento polrok taký jedinečný? Žijem v atypických podmienkach. Mám čas myslieť a tešiť sa. Študovať, obdivovať krásu, spoznávať, veľa načúvať a modliť sa. Nie všetko je celkom ideálne, ak by bolo, to by som už nebola na tomto svete. Trápim sa s angličtinou a vyjadrovanie mojich myšlienok, často filozoficko-psychologicko-etických, mi dá občas riadne zabrať.