Keď v januári 2019 vznikla u našich študentov na Gymnáziu Angely Merici myšlienka vytvoriť neformálny priestor, kde budú môcť stráviť plnohodne čas, zdalo sa to len ako krásny, ale nerealizovateľný sen – kde vziať priestor a nehovoriac už o financiách a čase. Táto túžba v nás však postupne rástla, a keď sme v októbri 2019 našli otvorený grant Nadácie Slovenskej sporiteľne, ktorá by naše túžby vedela pokryť, na poslednú chvíľu sme sa zapojili do tejto výzvy. O čo väčšia bola naša radosť, keď sme boli medzi 100 vybraných projektov a mali sme možnosť uspieť. A tu sa začalo ďalšie adrenalínové dobrodružstvo. Hlasovanie. Do poslednej chvíle sme s napätím sledovali, kde sa nachádzame a keď sme sa hodinu a pol pred koncom hlasovania zrazu prepadli na 12, nepostupové miesto, zmobilizovali sme snáď každého, známeho i neznámeho. Pred polnocou, 31. januára 2020 sme nabehli do ulíc Trnavy a oslovovali sme, koho sme stretli, s prosbou o hlasovanie. Do poslednej sekundy to bol napínavý súboj, ale zvládli sme ho!
A prišla ďalšia kapitola. Hľadanie spôsobu, ako čo najefektívnejšie zrekonštruovať náš vysnívaný priestor – našu “obývačku”. Keď tu do toho vstúpila nikým nepoznaná korona a život ako by sa zastavil.
Napriek tomu sme však našli v mnohých ľuďoch a firmách sponzorov, ktorí nám pomohli zrealizovať náš sen. Spoločne so študentmi, rodičmi, priateľmi sa z nás stávali murári, maliari, upratovači, konštruktéri a vďaka minimálne 1217 hodinám dobrovoľníckej práce 51 osôb náš sen stal skutočnosťou.
Ešte máme samozrejme na čom pracovať, dokončiť fotostenu s fotografiami dokumentujúcimi naše dielo, zakúpiť podsedáky na stoličky, zabezpečiť viac tulivakov, doplniť knihy do knižnice, či kreatívny materiál alebo spoločenské hry. Ale veríme, že aj k tomu postupne a s pomocou dobrých ľudí raz príde.
Video zachytáva neopakovateľné momenty tohto projektu. Veríme, že tento projekt bude živnou pôdou pre všetkých, keďže jedna z myšlienok našich študentov bola dať názov tomuto miestu. Chceli sme, aby ten názov bol adresným a dával tomuto priestoru aj určité poslanie. A naši študenti prišli s inšpiráciou – živná pôda znie to trošku zvláštne v tom našom jazyku, a tak sme hľadali rôzne jazykové varianty a našli sme. V taliančine môžeme pôdu označiť slovo “coltura”, a tak sme k tomu pridali ešte jedno písmenko a vznikla z toho COOLTURA – živná pôda pre nás, pre náš rast, pre naše vzťahy, pre dobro… a závoreň to znie tak tak slovensky – kultúra.
Sestry uršulínky nedávno privítali sr. Veroniku Baráthovú, aby viedla duchovnú obnovu zameranú na identitu ženy a hľadanie Božieho pohľadu na každodenné situácie v zasvätenom živote. Sr. Veronika Baráthová, sa venovala téme “Žena v zasvätenom živote”, kde zdôraznila význam vzťahu s Ježišom a jeho premieňajúci vplyv na všetky ostatné vzťahy.
V Bratislave sa uskutočnilo pútavé stretnutie rehoľníkov zorganizované sestrami uršulínkami, ktoré sa venovalo téme umelej inteligencie (AI). Viac ako 30 účastníkov sa zišlo, aby sa naučili viac o AI od Martina Krčka, experta na túto oblasť. Prednášky zahŕňali dôležité aspekty ako prečo je AI dôležitá, jej základné fungovanie a možnosti využitia.
Uršulínsky kláštor bol prvým sídlom apoštolskej nunciatúry po vyhlásení vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993.
Túto spätosť spojenú s príležitosťou oslavy sviatku Loretánskej Panny Márie v nedeľu 10.12.2023 sme využili k tomu, aby sme pozvali na návštevu súčasného apoštolského nuncia na Slovensku.
Sestra Kevina Ekal, OSU pracuje v druhom najväčšom slume na svete
Naše školy v Trnave spolu s komunitou sestier uršulínok sa rozhodli podporiť prácu sestry Keviny Ekal, OSU v Keni, Nairobi.
Vďaka štedrosti žiakov a rodičov, námahám učiteľov sa v misijnej aktivite „misijný koláč“ s podporou sestier podarilo vyzbierať 2000€ pre prácu sestry Keviny v slume.
Píše sa rok 1698. Do niekdajšieho hlavného mesta horného Uhorska – Košíc prichádzajú sestry na pozvanie jágerského biskupa Juraja Fénessyho. Sestry prišli s poslaním venovať sa výchove a vzdelávaniu dievčenskej mládeži.