8.12. 2020 – nádherná slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie a obnova sľubov sr. Sáry.
Tri sľuby – čistoty, chudoby a poslušnosti.
Tak známe a tak tajomné. O čom sú? Alebo o kom?
Čistota – mať nerozdelené srdce, čisté srdce, celé pre Boha…
Chudoba – mať chudobné srdce, ktoré všetko čaká od Otca skrze Ježiša a Ducha Svätého, nemá nič, ani samo seba…
Poslušnosť – poslušnosť Otcovi až po smrť, po smrť na kríži. Srdce naklonené načúvaniu…
V tomto duchu sr. Sára zložila sľuby na 9 mesiacov do rúk sr. Samuely, našej provinciálnej predstavenej.
Čo bude po deviatich mesiacoch? Veríme, že milosť zloženia sľubov na veky – večných sľubov.
Prednášajme Bohu prosby za sr. Sáru, aby v tak premenlivom svete mala odvahu vykročiť k večným hodnotám, ktoré ani mole nerozožerú a ani hrdza nezničí.
Sestra Kevina Ekal, OSU pracuje v druhom najväčšom slume na svete
Naše školy v Trnave spolu s komunitou sestier uršulínok sa rozhodli podporiť prácu sestry Keviny Ekal, OSU v Keni, Nairobi.
Vďaka štedrosti žiakov a rodičov, námahám učiteľov sa v misijnej aktivite „misijný koláč“ s podporou sestier podarilo vyzbierať 2000€ pre prácu sestry Keviny v slume.
Píše sa rok 1698. Do niekdajšieho hlavného mesta horného Uhorska – Košíc prichádzajú sestry na pozvanie jágerského biskupa Juraja Fénessyho. Sestry prišli s poslaním venovať sa výchove a vzdelávaniu dievčenskej mládeži.
Dobrodružstvo začína. Aj týmito slovami by sme mohli začať naše zážitky zo Svetových dní mládeže v Lisabone 2023.
Našu skupinu Ursulines Youth Slovakia, teda slovenskú uršulínsku mládež, tvorilo s rôznymi obmenami dovedna 47 členov. A aj vďaka podpore našich sestier a mnohých darcov, sme sa v takomto hojnom počte mohli vydať na našu púť.
V utorok večer, netušiac, čo nás všetko čaká, sme sa stretli celá pútnická skupinka v bratislavskom kláštore, aby sme hneď v skorých ranných hodinách mohli odísť do Ríma. Symbolika sa nezaprela hneď na začiatku. Na túto púť sa prihlásilo presne jedenásť dievčat. Presne toľko spoločníčok zobrala so sebou sv. Uršuľa na jej púť. Sprevádzali nás štyri sestry a páter Jakub Garčár (SJ).
Keď sa zamyslím nad uplynulým polrokom života, tak sa v mojej hlave vynorí slovo vďačnosť. Čím je tento polrok taký jedinečný? Žijem v atypických podmienkach. Mám čas myslieť a tešiť sa. Študovať, obdivovať krásu, spoznávať, veľa načúvať a modliť sa. Nie všetko je celkom ideálne, ak by bolo, to by som už nebola na tomto svete. Trápim sa s angličtinou a vyjadrovanie mojich myšlienok, často filozoficko-psychologicko-etických, mi dá občas riadne zabrať.