Niečo z histórie

Cicero raz povedal, že história je učiteľkou života. Povzbudené jeho odkazom, ponúkame vám pár kamienkov z pestrej mozaiky našich dejín. V bratislavskej kronike sme našli záznamy, ktoré zachytávajú obdobie veľmi blízke tomu súčasnému.

V roku 1679 začala v Bratislave zúriť morová epidémia. Mor sa rozmohol natoľko, že vláda a šľachta sa z mesta vysťahovali. Gróf Pálfy a grófka Nádasdy ponúkli evakuáciu aj sestrám. Boli ochotní ich prichýliť na svoj zámok Theben (Devín). Sestry však nechceli opustiť svoj novopostavený kláštor, do ktorého sa len v tom roku nasťahovali.

Mor si čoskoro začal vyberať obete v kláštoroch františkánov, jezuitov či klarisiek. Napriek všetkej opatrnosti vnikol aj do domu uršulínok, keď sa ním nakazila vrátnička, ktorá o niekoľko dní zomrela. Zakrátko ochorela sr. Alojzia. Bola izolovaná v izbe pre chorých, kde jej sr. Klaudia nosila k dverám jedlo. Matka predstavená urobila sľub, že keď ich Boh na príhovor sv. Františka Xaverského zachráni, choroba sa nebude v kláštore ďalej šíriť a chorá sestra sa uzdraví, uršulínky sa každý rok 2. decembra, v predvečer jeho sviatku, budú postiť, vyspovedajú sa, pristúpia k sv. prijímaniu, budú mať bohoslužbu alebo sv. omšu a zaspievajú Te Deum. Sestra Alojzia, ktorá tiež celú svoju nádej vložila do príhovoru sv. Františka Xaverského, bola po siedmich týždňoch uzdravená a mohla opustiť domácu ošetrovňu.

Matka predstavená kázala sestre Klaudii, aby spálila všetky veci, ktorých sa chorá dotýkala. Sestra Klaudia tak urobila, no keď sa vrátila, našla zabudnutý obrázok sv. Františka Xaverského, ktorý si chorá uctievala. Najprv si ho chcela nechať, no potom si uvedomila, že by tým neposlúchla matku predstavenú, a tak pripravila ešte jednu malú kôpku dreva, zapálila ju a obrázok hodila do ohňa. Keď sa po čase vrátila na to miesto, našla drevo zhorené, ale obrázok nepoškodený. Táto udalosť sa rýchlo rozšírila, preto arcibiskup Slepčiansky nariadil, aby sa vec vyšetrila. Tentokrát urobili dve kôpky dreva, na ktoré položili dva rovnaké obrázky sv. Františka. Jeden zhorel hneď, ale ten, ktorý si chorá uctievala, zostal neporušený. Táto udalosť bola uznaná ako zázrak, ktorým chcel Boh zasiahnuť do dejín kláštora. Dodnes sa tento zázračný obraz nachádza v kláštore uršulínok.   

Morová epidémia trvala celý rok a vyžiadala si veľmi veľa obetí, ale Boh prostredníctvom odvážnych a pozorných Bratislavčanov preukazoval sestrám svoju lásku a ochranu. Keď bolo kláštoru najhoršie, niektoré panie ponúkli sestrám svoju pomoc. Sestry im cez okno spustili košík s peniazmi a lístkom, čo bolo potrebné kúpiť. Panie to zadovážili a sestry potom vytiahli kôš do kláštora a okno uzamkli.

NAJNOVŠIE ČLÁNKY

Viete, čo je to kuťa? Alebo ako sme slávili narodenie Pána tieto Vianoce.

Keď na chodbách nášho kláštora svietilo iba svetlo sviec, za spevu kolied sa stretávali pred kaplnkou dve komunity. Po adorácii a slávnostných vešperách vychádzala z kaplnky komunita s najstaršími sestrami a po schodoch schádzala komunita našich ukrajinských priateľov. Na rukách niesla mama Svetlana malého Romanka a pán Saša niesol v rukách niečo veľké, zjavne ťažké. Dar k Vianociam…

Čítať viac »

STRETNUTIE MENÍ ŽIVOT

V auguste 2023 sa v Lisabone uskutočnia Svetové dni mládeže. Stretnutie mladých z celého sveta. Chceme umožniť skupine 22 aktívnych mladých ľudí reprezentovať aj našu krajinu. Celý pobyt aj s cestou však stojí 800,- na osobu, spolu nás to teda bude stáť viac ako 17 000,-. Približne polovicu nákladov sme schopní hradiť z vlastných zdrojov a zo zdrojov účastníkov, stále nám však chýba viac ako 8 000,-.

Čítať viac »

AKO BOH PLNÍ NAŠE SNY ALEBO DAR PRE URŠULÍNKY

Pri upratovaní našej veľkej jedálne rada počúvam Simu Magušinovú (a so mnou polovica prízemia nášho kláštora :). Mám rada jej pravdivé, hlboké a zároveň jednoduché texty. Raz som sa tak zamýšľala nad tým, aký text by Sima vymyslela na rehoľný život. Čo by na ňom vyzdvihla a ako by ho vnímala.

Čítať viac »