Cicero raz povedal, že história je učiteľkou života. Povzbudené jeho odkazom, ponúkame vám pár kamienkov z pestrej mozaiky našich dejín. V bratislavskej kronike sme našli záznamy, ktoré zachytávajú obdobie veľmi blízke tomu súčasnému.
V roku 1679 začala v Bratislave zúriť morová epidémia. Mor sa rozmohol natoľko, že vláda a šľachta sa z mesta vysťahovali. Gróf Pálfy a grófka Nádasdy ponúkli evakuáciu aj sestrám. Boli ochotní ich prichýliť na svoj zámok Theben (Devín). Sestry však nechceli opustiť svoj novopostavený kláštor, do ktorého sa len v tom roku nasťahovali.
Mor si čoskoro začal vyberať obete v kláštoroch františkánov, jezuitov či klarisiek. Napriek všetkej opatrnosti vnikol aj do domu uršulínok, keď sa ním nakazila vrátnička, ktorá o niekoľko dní zomrela. Zakrátko ochorela sr. Alojzia. Bola izolovaná v izbe pre chorých, kde jej sr. Klaudia nosila k dverám jedlo. Matka predstavená urobila sľub, že keď ich Boh na príhovor sv. Františka Xaverského zachráni, choroba sa nebude v kláštore ďalej šíriť a chorá sestra sa uzdraví, uršulínky sa každý rok 2. decembra, v predvečer jeho sviatku, budú postiť, vyspovedajú sa, pristúpia k sv. prijímaniu, budú mať bohoslužbu alebo sv. omšu a zaspievajú Te Deum. Sestra Alojzia, ktorá tiež celú svoju nádej vložila do príhovoru sv. Františka Xaverského, bola po siedmich týždňoch uzdravená a mohla opustiť domácu ošetrovňu.
Matka predstavená kázala sestre Klaudii, aby spálila všetky veci, ktorých sa chorá dotýkala. Sestra Klaudia tak urobila, no keď sa vrátila, našla zabudnutý obrázok sv. Františka Xaverského, ktorý si chorá uctievala. Najprv si ho chcela nechať, no potom si uvedomila, že by tým neposlúchla matku predstavenú, a tak pripravila ešte jednu malú kôpku dreva, zapálila ju a obrázok hodila do ohňa. Keď sa po čase vrátila na to miesto, našla drevo zhorené, ale obrázok nepoškodený. Táto udalosť sa rýchlo rozšírila, preto arcibiskup Slepčiansky nariadil, aby sa vec vyšetrila. Tentokrát urobili dve kôpky dreva, na ktoré položili dva rovnaké obrázky sv. Františka. Jeden zhorel hneď, ale ten, ktorý si chorá uctievala, zostal neporušený. Táto udalosť bola uznaná ako zázrak, ktorým chcel Boh zasiahnuť do dejín kláštora. Dodnes sa tento zázračný obraz nachádza v kláštore uršulínok.
Morová epidémia trvala celý rok a vyžiadala si veľmi veľa obetí, ale Boh prostredníctvom odvážnych a pozorných Bratislavčanov preukazoval sestrám svoju lásku a ochranu. Keď bolo kláštoru najhoršie, niektoré panie ponúkli sestrám svoju pomoc. Sestry im cez okno spustili košík s peniazmi a lístkom, čo bolo potrebné kúpiť. Panie to zadovážili a sestry potom vytiahli kôš do kláštora a okno uzamkli.
Dobrodružstvo začína. Aj týmito slovami by sme mohli začať naše zážitky zo Svetových dní mládeže v Lisabone 2023.
Našu skupinu Ursulines Youth Slovakia, teda slovenskú uršulínsku mládež, tvorilo s rôznymi obmenami dovedna 47 členov. A aj vďaka podpore našich sestier a mnohých darcov, sme sa v takomto hojnom počte mohli vydať na našu púť.
V utorok večer, netušiac, čo nás všetko čaká, sme sa stretli celá pútnická skupinka v bratislavskom kláštore, aby sme hneď v skorých ranných hodinách mohli odísť do Ríma. Symbolika sa nezaprela hneď na začiatku. Na túto púť sa prihlásilo presne jedenásť dievčat. Presne toľko spoločníčok zobrala so sebou sv. Uršuľa na jej púť. Sprevádzali nás štyri sestry a páter Jakub Garčár (SJ).
Keď sa zamyslím nad uplynulým polrokom života, tak sa v mojej hlave vynorí slovo vďačnosť. Čím je tento polrok taký jedinečný? Žijem v atypických podmienkach. Mám čas myslieť a tešiť sa. Študovať, obdivovať krásu, spoznávať, veľa načúvať a modliť sa. Nie všetko je celkom ideálne, ak by bolo, to by som už nebola na tomto svete. Trápim sa s angličtinou a vyjadrovanie mojich myšlienok, často filozoficko-psychologicko-etických, mi dá občas riadne zabrať.
Výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa Spojenej školy sv. Uršule,
Nedbalova 4, 811 01 Bratislava.