Mladú autorku Ivanu Hečkovú zaujali životné príbehy dvoch rehoľných sestier natoľko, že sa o nich rozhodla napísať knihu. V nej podáva autentické svedectvo o živote sr. Vianney a sr. Natálie. Kniha, ktorá nesie názov Jedna svieca stačí, bola uvedená do života na pôde kníhkupectva Martinus na Obchodnej ulici v Bratislave za prítomnosti autorky, šéfredaktorka Aktuality.sk Petra Bárdyho a provinciálnej predstavenej uršulínok sestry Samuely Harmáčkovej.
Čím zaujali autorku tejto knihy práve naše sestry? Ona sama na túto otázku odpovedala, že spôsobom akým hovorili o živote v totalite. Bez trpkosti, pocitu krivdy alebo sebaľútosti. Napriek tomu, že zažili štyridsať rokov vyhnanstva, vyžaruje z nich pre dnešný svet nepochopiteľný pokoj a vyrovnanosť. Celý tento čas prežili v náručí Boha, zjednotené s jeho vôľou.
Jedna svieca stačí, ale iba vtedy, ak je zapálená. Mnohé sestry vtedajšej doby boli svojím životom zapálené pre Krista. Počas vyhnanstva sa režim snažil úplne zlikvidovať rehole tým, že sestry vyzlečie z habitu a pošle ich domov. To sa však nepodarilo. Vďaka tejto generácii sestier sme tu dnes aj my – mladšie sestry, ktoré oslovilo svedectvo života starších sestier. Mali nádej, aj keď nevideli koniec ich vyhnanstva. Mali nádej, aj keď dlho nemali nové povolania. Mali nádej, aj keď žili celé roky mimo svojich kláštorov. Nestratili nádej… Boli hlboko spojené s Bohom. Možno v dnešnej dobe je to práve nádej, ktorú potrebujeme vnímať v našich životoch a ktorú treba dávať ďalej.
Nech je táto kniha pre nás svedectvom toho, že aj ťažké chvíle sa dajú prekonať s Bohom. On nám dá silu, aby sme zvládli všetky skúšky. A ťažkosti nás nezlomia ale vyformujú z nás ľudí, ktorí budú prinášať nádej do tohto sveta.
Dobrodružstvo začína. Aj týmito slovami by sme mohli začať naše zážitky zo Svetových dní mládeže v Lisabone 2023.
Našu skupinu Ursulines Youth Slovakia, teda slovenskú uršulínsku mládež, tvorilo s rôznymi obmenami dovedna 47 členov. A aj vďaka podpore našich sestier a mnohých darcov, sme sa v takomto hojnom počte mohli vydať na našu púť.
V utorok večer, netušiac, čo nás všetko čaká, sme sa stretli celá pútnická skupinka v bratislavskom kláštore, aby sme hneď v skorých ranných hodinách mohli odísť do Ríma. Symbolika sa nezaprela hneď na začiatku. Na túto púť sa prihlásilo presne jedenásť dievčat. Presne toľko spoločníčok zobrala so sebou sv. Uršuľa na jej púť. Sprevádzali nás štyri sestry a páter Jakub Garčár (SJ).
Keď sa zamyslím nad uplynulým polrokom života, tak sa v mojej hlave vynorí slovo vďačnosť. Čím je tento polrok taký jedinečný? Žijem v atypických podmienkach. Mám čas myslieť a tešiť sa. Študovať, obdivovať krásu, spoznávať, veľa načúvať a modliť sa. Nie všetko je celkom ideálne, ak by bolo, to by som už nebola na tomto svete. Trápim sa s angličtinou a vyjadrovanie mojich myšlienok, často filozoficko-psychologicko-etických, mi dá občas riadne zabrať.
Výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa Spojenej školy sv. Uršule,
Nedbalova 4, 811 01 Bratislava.