Po dvoch rokoch odkladania našej púte kvôli pandémii spôsobenej Covid 19, sa sedem sestier uršulínok, brat Karol OFM a 38 našich priateľov (zamestnancov uršulínskych škôl – Základná škola s materskou školou Angely Merici v Trnave, Spojená škola sv. Uršule v Bratislave, Gymnázium Angely Merici v Trnave a Mateřská škola sv. Voršily v Prahe, rodinných známych a priateľov) radostne vydali na cestu do Talianska.
Prvé dva dni našej púte sme strávili v Assisi, v meste sv. Františka, sv. Kláry a bl. Carla Acutisa. Výborným sprievodcom nám bol františkán brat Karol Švarc, OFM. Navštívili sme Baziliku sv. Františka, kde sme mali sv. omšu priamo pri hrobe tohto veľkého svätca, Baziliku sv. Kláry, San Damiano, Baziliku Santa Maria degli Angeli, kde sa nachádza Porciunkula. Všetky tieto miesta nám pomohli hlbšie pochopiť františkánsku spiritualitu, ktorá je veľmi rozšírená po celom svete a tiež má tiež veľa spoločného aj so sv. Angelou ktorá patrila do tretieho rádu sv. Františka.
Keďže v Assisi je aj hrob bl. Carla Acutisa tak sme ho nemohli nenavštíviť v Santuario della Spogliazione a uctiť si aj tohto svätého teenegera.
Tretí deň sme už prechádzali mestom Brescia na severe Talianska, kde svätá Angela žila a založila Spoločnosť sv. Uršule. Navštívili sme viaceré kostoly, ako Kostol sv. Františka z Assisi, Kostol sv. Agáty i Duomo Vecchio a Duomo Nuovo. Boli pre nás zastávkami na stíšenie a nasávanie atmosféry duchovnosti sv. Angely, keďže ich často navštevovala a modlila sa v nich. Prechádzali sme uličkami mesta a zastavovali sa na miestach, kde bývala. Poobede sme mali možnosť byť v Sanktuáriu sv. Angely Merici a na miestach, kde založila spoločnosť, kde žila v posledných rokoch svojho života a tiež izbičku, kde sa narodila pre nebo.
Ďalší deň sme sa akoby retrospektívne presunuli do detstva sv. Angely, do mesta Desenzano. Navštívili sme zachovaný dom v Le Grezze, v ktorom prežila skoro 40 rokov svojej mladosti. Stretli sme sa aj so sestrami, ktoré dom spravujú a sú z rôznych krajín sveta. V kaplnke, pri svätej omši, sme si obnovili krstné sľuby, aby sme si viacej uvedomili svoje zakorenenie sa v Bohu. Poobede sme si mohli vychutnať pobyt pri krásnom jazere Lago di Garda, ktoré je súčasťou tohto mesta a obdivovať krásu polostrova Sirmione.
Slávnostnou sv. omšou v Kostole sv. Angely, kde sú jej zachovalé pozostatky, sme sa v piatok rozlúčili so sv. Angelou. Na ceste na Slovensko sme sa zastavili v mestečku Camposampiero, ktoré sa spája zo sv. Antonom Paduánskym, ktorý sa na tomto mieste zdržiaval.
Pre oblaženie z talianskeho tepla sme sa mali možnosť po ceste na Slovensko okúpať v Jadranskom mori v mestečku Caorle.
Za tento, možno krátky čas, sme sa mali možnosť viacej spriateliť s viacerými svätými, ktorý nám môžu byť inšpiráciou na ceste našej svätosti.
Sestra Kevina Ekal, OSU pracuje v druhom najväčšom slume na svete
Naše školy v Trnave spolu s komunitou sestier uršulínok sa rozhodli podporiť prácu sestry Keviny Ekal, OSU v Keni, Nairobi.
Vďaka štedrosti žiakov a rodičov, námahám učiteľov sa v misijnej aktivite „misijný koláč“ s podporou sestier podarilo vyzbierať 2000€ pre prácu sestry Keviny v slume.
Píše sa rok 1698. Do niekdajšieho hlavného mesta horného Uhorska – Košíc prichádzajú sestry na pozvanie jágerského biskupa Juraja Fénessyho. Sestry prišli s poslaním venovať sa výchove a vzdelávaniu dievčenskej mládeži.
Dobrodružstvo začína. Aj týmito slovami by sme mohli začať naše zážitky zo Svetových dní mládeže v Lisabone 2023.
Našu skupinu Ursulines Youth Slovakia, teda slovenskú uršulínsku mládež, tvorilo s rôznymi obmenami dovedna 47 členov. A aj vďaka podpore našich sestier a mnohých darcov, sme sa v takomto hojnom počte mohli vydať na našu púť.
V utorok večer, netušiac, čo nás všetko čaká, sme sa stretli celá pútnická skupinka v bratislavskom kláštore, aby sme hneď v skorých ranných hodinách mohli odísť do Ríma. Symbolika sa nezaprela hneď na začiatku. Na túto púť sa prihlásilo presne jedenásť dievčat. Presne toľko spoločníčok zobrala so sebou sv. Uršuľa na jej púť. Sprevádzali nás štyri sestry a páter Jakub Garčár (SJ).
Keď sa zamyslím nad uplynulým polrokom života, tak sa v mojej hlave vynorí slovo vďačnosť. Čím je tento polrok taký jedinečný? Žijem v atypických podmienkach. Mám čas myslieť a tešiť sa. Študovať, obdivovať krásu, spoznávať, veľa načúvať a modliť sa. Nie všetko je celkom ideálne, ak by bolo, to by som už nebola na tomto svete. Trápim sa s angličtinou a vyjadrovanie mojich myšlienok, často filozoficko-psychologicko-etických, mi dá občas riadne zabrať.