Pri upratovaní našej veľkej jedálne rada počúvam Simu Magušinovú a so mnou polovica prízemia nášho kláštora 🙂 Mám rada jej pravdivé, hlboké a zároveň jednoduché texty. Raz som sa tak zamýšľala nad tým, aký text by Sima vymyslela na rehoľný život. Čo by na ňom vyzdvihla a ako by ho vnímala.
A Boh moje zamyslenie zobral vážne a upravil ho podľa seba.
Pred pár dňami mi jedna naša kamarátka – nie Sima 🙂 poslala pre sestry darček k sviatku našej patrónky sv. Uršule. V správe na what´s appe sa objavil link na youtube a tam pieseň o uršulínkach. V popise stálo: Zložila som vám pieseň, ale vôbec som to neplánovala. Ešte v lete, keď som raz cestovala, mi vo vlaku napadol text o vás, tak som si ho len zapísala. A potom ma k tomu napadla melódia… Nahrala gitary, spev a všetko dala dokopy a vznikla krásna pieseň. Pieseň, ktorá naozaj vystihuje náš život. Ďakujeme.
A ja som si tak uvedomila, že Boh plní naše túžby a dokonca ich dotvára do takej podoby, ktorá by nás ani nenapadla. Ja som sa zamýšľala nad piesňou a naozaj prišla a špeciálne pre uršulínky. Tiež vidím, ako je dôležite pamätať si svoje túžby a pozerať sa na to, ako sa naplnili v našom bežnom živote… Ale nie mojím spôsobom, ale tým Božím. Lebo Boh má svoje spôsoby, ktoré sú často lepšie, ako tie naše.
Dobrodružstvo začína. Aj týmito slovami by sme mohli začať naše zážitky zo Svetových dní mládeže v Lisabone 2023.
Našu skupinu Ursulines Youth Slovakia, teda slovenskú uršulínsku mládež, tvorilo s rôznymi obmenami dovedna 47 členov. A aj vďaka podpore našich sestier a mnohých darcov, sme sa v takomto hojnom počte mohli vydať na našu púť.
V utorok večer, netušiac, čo nás všetko čaká, sme sa stretli celá pútnická skupinka v bratislavskom kláštore, aby sme hneď v skorých ranných hodinách mohli odísť do Ríma. Symbolika sa nezaprela hneď na začiatku. Na túto púť sa prihlásilo presne jedenásť dievčat. Presne toľko spoločníčok zobrala so sebou sv. Uršuľa na jej púť. Sprevádzali nás štyri sestry a páter Jakub Garčár (SJ).
Keď sa zamyslím nad uplynulým polrokom života, tak sa v mojej hlave vynorí slovo vďačnosť. Čím je tento polrok taký jedinečný? Žijem v atypických podmienkach. Mám čas myslieť a tešiť sa. Študovať, obdivovať krásu, spoznávať, veľa načúvať a modliť sa. Nie všetko je celkom ideálne, ak by bolo, to by som už nebola na tomto svete. Trápim sa s angličtinou a vyjadrovanie mojich myšlienok, často filozoficko-psychologicko-etických, mi dá občas riadne zabrať.