Viete, čo je to kuťa? Alebo ako sme slávili narodenie Pána tieto Vianoce.

Keď na chodbách nášho kláštora svietilo iba svetlo sviec, za spevu kolied sa stretávali pred kaplnkou dve komunity. Po adorácii a slávnostných vešperách vychádzala z kaplnky komunita s najstaršími sestrami a po schodoch schádzala komunita našich ukrajinských priateľov. Na rukách niesla mama Svetlana malého Romanka a pán Saša niesol v rukách niečo veľké, zjavne ťažké. Dar k Vianociam.

V slávnostne prestretej jedálni Nataša po ukrajinsky prečítala evanjelium podľa Lukáša, zaspievali nám dojímavú koledu o narodení Pána a Kaťa predniesla vianočný vinš.

Boli sme šťastní. Všetci spolu v tento Štedrý večer plný radosti z očakávaného narodenia Pána. Oni spoznávali, čo je typické pre naše štedrovečerné slávenie, my sme rozprávali a spievali. Po slovensky aj po ukrajinsky. Spolu sme sa tešili z darčekov, ktorých bolo tento rok prehojne, lebo pán starosta im priniesol plnú škatuľu rôznych vianočných potravín a darčekov pre deti,  okrem toho darčeky z akcie Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok.

A viete, čo bol ten obrovský darček, ktorý sme od nich dostali na štedrý večer? Plná veľká bednička, pekne vyzdobená, najrôznejšieho ovocia.

Bolo nám spolu dobre, ale museli sme sa rozísť, lebo nás čakala predpolnočná svätá omša a predtým ešte fúra riadu. Veď nás bolo spolu 31.

Asi sa pýtate, kde je tá kuťa, alebo čo to je. Aj k tomu prídeme.

Kratučký vianočný čas sa chýlil ku koncu, ale všetci sme žili v očakávaní druhých Vianoc – ukrajinských. Oni slávili Vianoce s nami a teraz my teraz s nimi.

V kuchyni bolo cítiť najrôznejšie vône a pracovalo sa intenzívne už niekoľko dní. Prišla slávnosť Zjavenia Pána. V tento deň bolo všetko trojité. Traja mudrci priniesli tri dary. My sme slávili Zjavenie Pána, Ukrajinci pravoslávne Vianoce a sestra Veronika 45. výročie svojich sľubov. Stretli sa tu v radosti a láske tri kresťanské náboženstvá – okrem rimokatolíkov a pravoslávnych žijeme tu veľmi družne ekumenizmus aj s členkami Mesiánskej cirkvi.

Poobede sme mali posviacku domu. Naši bratia a sestry z Ukrajiny to hlboko prežívali. Tešili sa, že na sviatok narodenia Pána je i u nich všetko požehnané. Aj tie rôzne jedlá, ktoré pripravili na slávenie Štedrej večere.

A konečne sme pri kuti.

Boli sme opäť všetci spolu. Pomodlili sme sa Otče náš každý vo svojej reči a prvým chodom bola kuťa. Je to pôstne jedlo, lebo v tento večer, ktorý rodina prežíva v tichosti spolu, sa končí obdobie prísneho pôstu. Všetky jedlá sú ešte pôstne. A kuťa, ktorú je ťažko identifikovať, je uvarené zrno s medom, hrozienkami, orechami, makom a iným sušeným ovocím. Je veľmi chutná a je sa prvá ako u nás vianočné oplátky. Po nej nasledovali vareniky s kyslou kapustou alebo zemiakmi, dobre poliate smaženou cibuľkou, vinehrad – šalát z cvikly, zemiakov, mrkvy, uhoriek,  šampióny v kyslom náleve s cibuľkou a cesnakom a ešte pasírovaná fazuľka so smaženou cibuľkou. A nakoniec vysmážané cesto – niečo medzi šiškami a fánkami.

Arťom s Kaťou nám zahrali na gitarách koledu, ktorú ich sestra Antónia naučila počas dvoch týždňov, ktoré delia naše Vianoce od Vianoc pravoslávnych. Bola to radosť pre všetkých, ale zvlášť pre hrdé mamičky.

V radostnej atmosfére sme si nakoniec zaspievali aj ľudovky.

Naši priatelia nám boli veľmi vďační, že sme mohli byť spolu, že neboli sami v ich izbách so svojou bolesťou z odlúčenia od svojich najdrahších, ďaleko od domova. A my sme sa tešili, že tvoríme jednu veľkú rodinu.

A tá sa ešte rozšírila medzi sviatkami sa k nás prišli potešiť sestry z Bratislavy a Trnavy, ktoré dotvorili celú túto radostnú atmosféru Vianoc na sviatok sv. Štefana. Koledy, vinše, harmonika. Neobišlo sa to ani bez sĺz. Ale malé betlehemské Dieťa, ktoré nás spojilo, nám opäť posilnilo nádej v lepší zajtrajšok.

NAJNOVŠIE ČLÁNKY

Viete, čo je to kuťa? Alebo ako sme slávili narodenie Pána tieto Vianoce.

Keď na chodbách nášho kláštora svietilo iba svetlo sviec, za spevu kolied sa stretávali pred kaplnkou dve komunity. Po adorácii a slávnostných vešperách vychádzala z kaplnky komunita s najstaršími sestrami a po schodoch schádzala komunita našich ukrajinských priateľov. Na rukách niesla mama Svetlana malého Romanka a pán Saša niesol v rukách niečo veľké, zjavne ťažké. Dar k Vianociam…

Čítať viac »

STRETNUTIE MENÍ ŽIVOT

V auguste 2023 sa v Lisabone uskutočnia Svetové dni mládeže. Stretnutie mladých z celého sveta. Chceme umožniť skupine 22 aktívnych mladých ľudí reprezentovať aj našu krajinu. Celý pobyt aj s cestou však stojí 800,- na osobu, spolu nás to teda bude stáť viac ako 17 000,-. Približne polovicu nákladov sme schopní hradiť z vlastných zdrojov a zo zdrojov účastníkov, stále nám však chýba viac ako 8 000,-.

Čítať viac »

AKO BOH PLNÍ NAŠE SNY ALEBO DAR PRE URŠULÍNKY

Pri upratovaní našej veľkej jedálne rada počúvam Simu Magušinovú (a so mnou polovica prízemia nášho kláštora :). Mám rada jej pravdivé, hlboké a zároveň jednoduché texty. Raz som sa tak zamýšľala nad tým, aký text by Sima vymyslela na rehoľný život. Čo by na ňom vyzdvihla a ako by ho vnímala.

Čítať viac »