Žiadna tradícia, ani ústna ani písomná, nám Angelu nepredstavuje ako opatrovníčku, katechétku, tým menej ako učiteľku. Jej otvorené povolanie evanjeliového života ju zaväzovalo konať skutky milosrdenstva, ktoré zahŕňali dobročinnosť vo všetkých jej rôznych formách. Boli to skutky milosrdenstva a lásky k blížnemu, ktoré spolu s dobrým slovom vo forme rady, napomenutia, útechy alebo učenia či nabádania, a takisto s prácami na poli alebo v dome, vypĺňali Angeline dni od rána do večera. Toto všetko zapríčinilo, že Angela mala v očiach ľudí zvláštnu pozíciu a úctu a odlišovalo ju to od iných ako osobu, na ktorú sa mohli obrátiť v čase núdze.
Po návrate do Brescie okolo roku 1532 napokon zostala bývať až do svojej smrti v príbytku pri kostole sv. Afry, ktorý patril lateránskym kanonikom. Angela tu začala klásť základy pre dielo, ktoré jej Boh pred mnohými rokmi ukázal vo videní v ešte Desenzane.