​ ​A nech vaše hlavné útočište bude stále v zhromaždení sa pri nohách Ježiša Krista​ ​a tam všetky vrúcne sa modlite so všetkými svojimi sestrami.​

SV. ANGELA MERICI, 7. RADA

Ó, môj Pane,

osvieť temnoty môjho srdca a daj mi milosť zomrieť skôr ako dnes uraziť tvoju Božskú Velebnosť. Upevni moje city a moje zmysly, aby sa neodchýlili ani napravo ani naľavo a neodvrátili ma od tvojej Žiarivej Tváre, ktorá potešuje každé skormútené srdce. Ach, aká som ja úbohá, veď keď vstúpim do skrytosti svojho srdca, neodvažujem sa od hanby pozdvihnúť oči k nebu, pretože si zasluhujem, aby ma peklo zaživa pohltilo, lebo vidím v sebe toľko poblúdení, toľko neprávostí a nízkostí, toľko surovostí, ohyzdných a strašidelných predstáv! To ma núti dňom i nocou, či chodím alebo odpočívam, pracujem alebo uvažujem, pozdvihnúť hlas a kričať k nebu prosiac o milosrdenstvo a o čas na pokánie.

Ó, najláskavejší Pane, ráč mi odpustiť toľké urážky i každú z chýb, ktorých som sa mohla dopustiť odo dňa svojho krstu. Ráč odpustiť hriechy aj môjmu otcovi a mojej matke, všetkým mojim príbuzným a priateľom, ako aj ľuďom na celom svete. Prosím ťa o to pre tvoje Presväté Umučenie a pre tvoju Predrahú Krv, vyliatu z lásky k nám, pre tvoje Najsvätejšie Meno, ktoré nech je zvelebené nad piesok mora, nad kvapky vôd, nad množstvo hviezd. Ľutujem, že som tak otáľala dať sa do služby tvojej Božskej Velebnosti. Ach, veď som doteraz nevyliala ani kvapku krvi pre tvoju lásku, nikdy som neposlúchala tvoje božské príkazy a všetky nešťastia sa mi zdali tvrdé pre nedostatok lásky k tebe. 

Pane, namiesto tých úbohých stvorení, ktoré ťa nepoznajú a nesnažia sa mať účasť na tvojom Presvätom Utrpení, mi puká srdce. Keby som mohla, rada by som vyliala vlastnú krv, len aby sa otvorili zaslepené oči ich ducha. Preto, ó, Pane môj, môj jediný život a moja jediná nádej, ráč prijať moje tak biedne a tak nečisté srdce. A spáľ v blčiacej vyhni svojej božskej lásky všetky jeho hnutia a náruživosti. Prosím ťa, prijmi moje slobodné rozhodovanie, každý prejav mojej vlastnej vôle, ktorá je nakazená hriechom, takže nevie rozoznať dobro od zla. Prijmi každú moju myšlienku, slovo a skutok, a napokon všetko, čo mám vnútorne i navonok. 

 

Všetko to kladiem v obetu k nohám tvojej Božskej Velebnosti a prosím, aby si to ráčil prijať, hoci som toho nehodná.

Amen.

Jedna z ústredných tém Angelinej modlitby, je Ukrižovaný Kristus. V tejto súvislosti vám ponúkame text k meditácií nad ikonou „Kríž, svetlo našich dní“ na základe modlitby sv. Angely:

Kríž, svetlo našich dní

Boh sa stal človekom, jedným z nás. Zostúpil k nám, aby nás vytrhol z temnoty hriechu a smrti. Temnotu noci prežíva nielen ľudstvo ako celok, ale aj každý človek osobne, rehoľníka nevynímajúc. V tme neistoty, bezútešnosti a prázdnoty však neostávame sami. „On“ zostupuje do tmy duše, aby priniesol svetlo, ktorým je On sám. Ale On je ukrižovaný, so sebou teda prináša i kríž.

Odkaz tejto ikony možno v prvom rade čítať skrze telo ukrižovaného: telo sa zjavne týči k nebesám, aby nás k nim tiahlo za sebou. Na Ježišovom tele nevidno drastické znaky umučenia, okrem rán na rukách, nohách a v boku, aby sa poukázalo viac na vzkriesenie ako na bolesť. Z rán tryská krv, aby priniesla vykúpenie Adamovi, ktorého kosti odpočívajú v temnote hrobu (lebka a kosti). Riziko pádu do zatratenia však zostáva aj napriek vykúpeniu, pretože človek je slobodný.

Kristus však nie je mŕtvy, je zmŕtvychvstalý. Ak si na ikone odmyslíme kríž, uvidíme Krista v tanečnej póze, najradostnejšom geste života. Jeho ukrižované telo teda nevisí, vyzerá akoby sa vlnilo, (tancovalo), pozývajúc nás spolu s ním prejsť skrze utrpenie k večnému jasotu pred Tvárou Boha. Cez utrpenie kráčame aj my k večnému plesaniu.

Jeho tvár odráža svetlo prýštiace z jeho vnútra. Je to On, v ktorom nájdeme zmysel svojho života: jeho Božskú tvár budeme kontemplovať vo večnosti.

Rúška skrývajúca jeho nahotu a poníženie má odtieň tyrkysovej farby, tej istej ktorá symbolicky naznačuje nebo hore nad krížom,  vyjadruje tak zároveň jeho božskú prirodzenosť a vzkriesenie.

Ako všetky ikony, aj táto sa spája s Najsvätejšou Trojicou. Na vrchole je žehnajúca ruka Boha – Otca, symbol všemohúcnosti. Je natiahnutá k modrej farbe vesmíru, tyrkysová farba symbolizuje nebo, červená je obrúbená zlatým lemom, to je spásonosná krv zostupujúca k nám. Dúha zhmotňuje zmluvu uzavretú naveky medzi Bohom a človekom, naplnenú skrze Kristovu obetu. Otec prijíma Synovu obetu a odmeňuje ju požehnaním stvorenia.

Na opačnej strane, pri päte kríža je podsvetie, kde prebývajú Adamove kosti, na ktoré steká krv Krista, ktorá mu prináša spásu.

Po bokoch Ukrižovaného stojí Matka, maličká, ako naša ľudská prirodzenosť, schúlená v plášti, do ktorého ukrýva aj nás. Je to Matka Božia – Útočište. Rukou nám ukazuje cestu, ktorou je Ukrižovaný.

Na druhej strane stojí Ján, predstaviteľ ľudstva. Rukou si podopiera hlavu. Toto gesto symbolizuje pochybnosti. Druhú ruku má však na srdci, čo je znak kontemplácie. V živote človeka sa jedno prelína s druhým.

Nebesá sa dotýkajú zeme (zlatý lúč) a dotýkajú sa aj tvojho srdca.

 

Nad priepasťou sa skláňa sv. Angela v prostrácii, akoby ju svojim telom chcela zakryť. Prosternuje nad svetom podsvetia, je obmývaná Božím milosrdenstvom, chráni človeka, aby nepadol do zatratenia. Veď záchrana duší je jej poslaním, ktorým ju poveril Boh. Sv. Angela prosternuje v polohe podobnej dúhe, v postoji pokory, inšpirovaná  Duchom Svätým. Závoj je  tyrkysovej farby, takej ako Kristova rúška, čo je znakom jej poslušnosti a účasti na vykúpení. Medzi ňou a hlbočinou žiari jedna hviezda, symbol nádeje, ktorú Angela prináša ľudstvu. Pozorne Mu načúva (odhalené ucho) a nastavuje prázdne ruky, aby prijala Jeho dar – krv vykúpenia.

Vesmír, v ktorom sa kríž týči je (zahalený) do tmavej noci posiatej hviezdami nádeje a nad hlavou Krista sa týči nápis: Kríž je svetlo našich nocí. Skrze kríž a utrpenie človek prichádza k Bohu.