Na Deň zasvätených, 2.2. 2021, sme sa stretli v online priestore s devätnástimi mladými ženami vo veku 16 až 32 rokov, ktoré sa chceli viac dozvedieť o rehoľnom živote. Po spoločnom úvode a krátkom predstavení sme sa rozdelili do troch skupín podľa veku. V každej skupine bolo 6 až 7 dievčat a dve sestry. Rozprávali sme o svojom povolaní a odpovedali sme na položené otázky. Naše stretnutie podporili aj ostatné sestry z provincie, ktoré sa v tomto čase spojili v modlitbe. Zo stretnutia sme odchádzali naplnené radosťou a vďačnosťou za dievčatá, ktoré túžia rozlišovať a hľadať svoje životné povolanie. Mnohé z nich prejavili záujem prísť na víkend/týždeň do kláštora, a tak aspoň čo-to „ochutnať“ z rehoľného života. Potešilo nás, že otázka povolania je aj v tejto dobe stále aktuálna v živote mladých.
Dobrodružstvo začína. Aj týmito slovami by sme mohli začať naše zážitky zo Svetových dní mládeže v Lisabone 2023.
Našu skupinu Ursulines Youth Slovakia, teda slovenskú uršulínsku mládež, tvorilo s rôznymi obmenami dovedna 47 členov. A aj vďaka podpore našich sestier a mnohých darcov, sme sa v takomto hojnom počte mohli vydať na našu púť.
V utorok večer, netušiac, čo nás všetko čaká, sme sa stretli celá pútnická skupinka v bratislavskom kláštore, aby sme hneď v skorých ranných hodinách mohli odísť do Ríma. Symbolika sa nezaprela hneď na začiatku. Na túto púť sa prihlásilo presne jedenásť dievčat. Presne toľko spoločníčok zobrala so sebou sv. Uršuľa na jej púť. Sprevádzali nás štyri sestry a páter Jakub Garčár (SJ).
Keď sa zamyslím nad uplynulým polrokom života, tak sa v mojej hlave vynorí slovo vďačnosť. Čím je tento polrok taký jedinečný? Žijem v atypických podmienkach. Mám čas myslieť a tešiť sa. Študovať, obdivovať krásu, spoznávať, veľa načúvať a modliť sa. Nie všetko je celkom ideálne, ak by bolo, to by som už nebola na tomto svete. Trápim sa s angličtinou a vyjadrovanie mojich myšlienok, často filozoficko-psychologicko-etických, mi dá občas riadne zabrať.