Prázdniny v plnom prúde keď nás zrazu vyruší správa od sestier zo Suchej nad Parnou. Takmer celá komunita našich najstarších sestier je pozitívna a pozitívne sú aj ošetrovateľky. Prišla prosba o pomoc. Čo teraz robiť? Prerušiť plány, ktoré sme mali na tento týždeň, a ísť pomôcť? Nezúčastniť sa EXPO v Trenčíne, na ktoré sme sa tešili? Alebo ostať doma a chrániť sa? A aj keby sme išli, čo máme robiť? Tieto a mnohé iné otázky nám behali po rozume. Ale nakoniec sme sa rozhodili ísť a tak sa začala naša služba v Suchej. Boh stál pri nás so svojou pomocou v osobe pátra Martina Halčáka, SJ, ktorému vďačíme za dezinfekciu priestorov a hlavne cenné rady a povzbudenie k službe.
Habity sme vymenili na ochranné overaly (vtedy som si uvedomila, že v habite nie je až tak teplo :), závoje za štíty a kláštor za stan. Naša služba spočívala v pomoci sestrám pri hygiene, príprave a distribúcii stravy, uprataní a dezinfekcii priestorov, nákupe…
Sestry nás vítali s priateľským úsmevom, niekedy s komentovaním nášho „moderného oblečenia“ no vždy s vďačnosťou. Ja som bola tiež vďačná za túto skúsenosť. Byť pri najstarších sestrách je pre mňa vždy povzbudením k vernosti, ale aj k učeniu sa prijímať svoje vlastné limity a obmedzenia v duchu obety.
