Keď sa zamyslím nad uplynulým polrokom života, tak sa v mojej hlave vynorí slovo vďačnosť. Čím je tento polrok taký jedinečný? Žijem v atypických podmienkach. Mám čas myslieť a tešiť sa. Študovať, obdivovať krásu, spoznávať, veľa načúvať a modliť sa. Nie všetko je celkom ideálne, ak by bolo, to by som už nebola na tomto svete. Trápim sa s angličtinou a vyjadrovanie mojich myšlienok, často filozoficko-psychologicko-etických, mi dá občas riadne zabrať.
O čom to vlastne hovorím? O mojej skúsenosti života v generálnom dome v Ríme počas jedinečného času probácie. Zišli sme sa tu sestry zo 6 krajín nášho medzinárodného inštitútu a hlavnou úlohou je pokročiť v našom rehoľnom živote. Je to privilegovaný čas byť s Kristom, so sebou navzájom, sama so sebou. V dnešnom uponáhľanom svete je to veľký dar, ktorý nám naša rehoľa dáva. Prehlbujeme sa v našej spiritualite, dejinách, prechádzame miesta, kde žila naša zakladateľka sv. Angela Merici, čítame fragmenty z listov sv. Márie od Vtelenia, uršulínky a veľkej misionárky Kanady.
Celkom osobitným časom boli 30-dňové duchovné cvičenia, kedy sme vstúpili do ticha a samoty, aby sme vyjadrili túžbu po ňom a vytvorili priestor na stretnutie s ním.
Počas týchto mesiacov tiež spoznávame bohatstvo kultúr, obdivujeme starobylé chrámy, katakomby, iné talianske mestečká. Čítame pápežské encykliky, kánonické právo a zdieľame sa o našich postojoch a zážitkoch. Máme čas budovať spoločenstvo. Počúvame o misiách, rôznych potrebách sveta. Prehodnocujeme svoj život, vlastnú históriu bytia. A cez toto všetko k nám hovorí Boh o jeho láske k nám a k svetu.
O mesiac pôjdeme z probácie domov a tam nás čaká reálny život so všetkými jeho povinnosťami a zodpovednosťou. Vzkriesený Pán však sľúbil, že pôjde pred nami do Galilei – do našej každodennosti – tam ho určite stretneme.
A Rím? Ten sa už teší na nové sestry, nové príbehy a zdieľania, lebo v septembri začína nová probácia.
„Vďaka, Otec, nech je pochválené tvoje meno, nech si vyvýšený nad všetko. Amen.“
