Keď sa zamyslím nad uplynulým polrokom života, tak sa v mojej hlave vynorí slovo vďačnosť. Čím je tento polrok taký jedinečný? Žijem v atypických podmienkach. Mám čas myslieť a tešiť sa. Študovať, obdivovať krásu, spoznávať, veľa načúvať a modliť sa. Nie všetko je celkom ideálne, ak by bolo, to by som už nebola na tomto svete. Trápim sa s angličtinou a vyjadrovanie mojich myšlienok, často filozoficko-psychologicko-etických, mi dá občas riadne zabrať.
O čom to vlastne hovorím? O mojej skúsenosti života v generálnom dome v Ríme počas jedinečného času probácie. Zišli sme sa tu sestry zo 6 krajín nášho medzinárodného inštitútu a hlavnou úlohou je pokročiť v našom rehoľnom živote. Je to privilegovaný čas byť s Kristom, so sebou navzájom, sama so sebou. V dnešnom uponáhľanom svete je to veľký dar, ktorý nám naša rehoľa dáva. Prehlbujeme sa v našej spiritualite, dejinách, prechádzame miesta, kde žila naša zakladateľka sv. Angela Merici, čítame fragmenty z listov sv. Márie od Vtelenia, uršulínky a veľkej misionárky Kanady.
Celkom osobitným časom boli 30-dňové duchovné cvičenia, kedy sme vstúpili do ticha a samoty, aby sme vyjadrili túžbu po ňom a vytvorili priestor na stretnutie s ním.
Počas týchto mesiacov tiež spoznávame bohatstvo kultúr, obdivujeme starobylé chrámy, katakomby, iné talianske mestečká. Čítame pápežské encykliky, kánonické právo a zdieľame sa o našich postojoch a zážitkoch. Máme čas budovať spoločenstvo. Počúvame o misiách, rôznych potrebách sveta. Prehodnocujeme svoj život, vlastnú históriu bytia. A cez toto všetko k nám hovorí Boh o jeho láske k nám a k svetu.
O mesiac pôjdeme z probácie domov a tam nás čaká reálny život so všetkými jeho povinnosťami a zodpovednosťou. Vzkriesený Pán však sľúbil, že pôjde pred nami do Galilei – do našej každodennosti – tam ho určite stretneme.
A Rím? Ten sa už teší na nové sestry, nové príbehy a zdieľania, lebo v septembri začína nová probácia.
„Vďaka, Otec, nech je pochválené tvoje meno, nech si vyvýšený nad všetko. Amen.“
sr. Mária-Rita
Sestra Kevina Ekal, OSU pracuje v druhom najväčšom slume na svete
Naše školy v Trnave spolu s komunitou sestier uršulínok sa rozhodli podporiť prácu sestry Keviny Ekal, OSU v Keni, Nairobi.
Vďaka štedrosti žiakov a rodičov, námahám učiteľov sa v misijnej aktivite „misijný koláč“ s podporou sestier podarilo vyzbierať 2000€ pre prácu sestry Keviny v slume.
Píše sa rok 1698. Do niekdajšieho hlavného mesta horného Uhorska – Košíc prichádzajú sestry na pozvanie jágerského biskupa Juraja Fénessyho. Sestry prišli s poslaním venovať sa výchove a vzdelávaniu dievčenskej mládeži.
Dobrodružstvo začína. Aj týmito slovami by sme mohli začať naše zážitky zo Svetových dní mládeže v Lisabone 2023.
Našu skupinu Ursulines Youth Slovakia, teda slovenskú uršulínsku mládež, tvorilo s rôznymi obmenami dovedna 47 členov. A aj vďaka podpore našich sestier a mnohých darcov, sme sa v takomto hojnom počte mohli vydať na našu púť.
V utorok večer, netušiac, čo nás všetko čaká, sme sa stretli celá pútnická skupinka v bratislavskom kláštore, aby sme hneď v skorých ranných hodinách mohli odísť do Ríma. Symbolika sa nezaprela hneď na začiatku. Na túto púť sa prihlásilo presne jedenásť dievčat. Presne toľko spoločníčok zobrala so sebou sv. Uršuľa na jej púť. Sprevádzali nás štyri sestry a páter Jakub Garčár (SJ).
Keď sa zamyslím nad uplynulým polrokom života, tak sa v mojej hlave vynorí slovo vďačnosť. Čím je tento polrok taký jedinečný? Žijem v atypických podmienkach. Mám čas myslieť a tešiť sa. Študovať, obdivovať krásu, spoznávať, veľa načúvať a modliť sa. Nie všetko je celkom ideálne, ak by bolo, to by som už nebola na tomto svete. Trápim sa s angličtinou a vyjadrovanie mojich myšlienok, často filozoficko-psychologicko-etických, mi dá občas riadne zabrať.
Výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa Spojenej školy sv. Uršule,
Nedbalova 4, 811 01 Bratislava.
Pannu Máriu v Lukášovom evanjeliu sme mali možnosť spoznávať v dňoch 28. – 30. 4. 2023 v Bojničkách.
Duchovnej obnovy sa zúčastnilo 12 mladých žien a tri sestry. Víkendom nás sprevádzal Jakub Garčár, SJ.