Do Primaciálneho paláca mal ísť Ján Pavol II. autom, ale on sa rozhodol ísť peši, keďže je to len pár metrov od kláštora. Obyvatelia boli natlačení pri bariére z Klobučníckej ulice, aby ho aspoň zahliadli. Iní museli zostať len na Námestí SNP, odkiaľ sa ozývali náboženské piesne. Čakali na modlitbu svätého ruženca plánovanú na pol deviatu večer. Z bezpečnostného hľadiska bola celá štvrť uzavretá.
Medzitým sme spolu s pápežským ceremoniárom, arcibiskupom Pierom Marinim dolaďovali všetky potrebné maličkosti na hladký priebeh modlitby svätého ruženca v našom Kostole Panny Márie Loretánskej. Pápež sa ho modlil každú prvú sobotu a vysielal ho aj Vatikánsky rozhlas. Nebolo to inak ani pri pobyte v Bratislave. Večerný program sa však oneskoril.
Pápež z jedálne na 2. poschodí pozdravil ľudí, ktorí vyšli z kostola a počas večere mu pod oknami spievali – na záver i pesničku Dobrú noc, má milá, dobre spi. Slová tejto pesničky sme mu tlmočili ako prianie na dobrú noc. Bol to pre neho náročný deň, ale napriek únave z neho stále vyžarovala neopísateľná radosť, záujem o každého a o všetko. Obdivuhodná bola aj jeho energia dodávajúca odvahu.
Nedeľa 2. júla bola dňom odchodu. Po súkromných raňajkách si ešte našiel čas, aby podpísal našu kroniku či pozdravil učiteľov našej školy. Potom už odišiel do Košíc, aby kanonizoval troch košických mučeníkov, ktorí sú tiež spätí s uršulínkami. Ich pozostatky sú uložené od roku 1785 v uršulínskom Kostole sv. Anny v Trnave.
„Prišiel som, aby som vás povzbudil vo viere“ – to sú tiež jeho slová. Ján Pavol II. nám svojím príkladom úcty k Panne Márii a lásky k Cirkvi, i keď má ľudské prvky, priniesol veľa nádeje pre nás osobne, ako aj pre celú krajinu. Veľmi hlboko sme si uvedomili potrebu vytvárania jednoty, spoločenstva s hlavou – pápežom.
Bolo by veľmi málo, keby jeho pobyt zostal iba spomienkou pri pohľade na pamätné tabule. Znamenal pre nás stretnutie s ním ako s námestníkom Ježiša Krista, stretnutie so svätosťou. To sme ešte netušili, že o pár rokov sa k nemu budeme môcť s celou Cirkvou modliť ako ku kanonizovanému svätému, s ktorým sme sa mohli stretnúť počas pozemského života.