Na národné stretnutie mládeže v Trenčíne prišlo viac ako dvetisíc mladých a nechýbali aj sestry uršulínky.
Zastúpené sme boli počas celého stretnutia, no najviac sestier prišlo na Expo povolaní, počas ktorého sme chceli mladým poukázať na výšiny sv. Angely, na naše výšiny a pozvali sme ich, aby sa zamysleli nad vlastnými výšinami. Objavovali sme výšiny – ako miesto stretnutia sa s Bohom, ako miesto rozvíjania vzťahu s Ním.
Ponúkame vám nahliadnuť aj do výšin sv. Angely a aj do našich výšin v podobe svedectiev našich sestier.
Počas duchovných cvičení, kedy som bola 10 dní v tichu, bola moja hlava zrazu ako diaľnica nespočetného množstva rôznych myšlienok, obrazov; z mojej pamäte sa vyplavovali spomienky, bolestné chvíle, zranenia… Až keď som dovolila, že to všetko smie byť súčasťou môjho života, nechala voľný priechod svojim citom a prešla som tými neľahkými udalosťami s Pánom, vo vedomí jeho prítomnosti, spoznala som, že ON je vo mne, stále bol a bude, a že ma miluje. Vedomie jeho blízkosti mi pomáha na mojej ceste s NÍM.
Často Božiu blízkosť zažívam, keď som v prírode, keď iba sedím a vnímam krásu, ktorú stvoril, aby nás obdaroval LÁSKOU, keď počúvam krásnu hudbu či spev alebo keď vidím nádherné umelecké dielo. Pán sa dotýka môjho srdca cez Božie slovo, v dare seba samého v Eucharistii, skrze odpustenie, príhovory Svätého Otca, denné udalosti či stretnutia s dobrotou ľudí, ale aj v slabosti, v utrpení a nedostatku…
Milujem hory.
Vždy, keď sa štverám na kopec, teším sa na výhľad, ktorý odtiaľ budem mať. Tu stretávam Boha, ako sa s ním stretával Mojžiš, tu mi Pán ukazuje svoju tvár ako učeníkom na hore premenenia. Mám pocit, že na vrchole som Bohu akosi bližšie a intenzívnejšie vnímam jeho veľkosť a kreativitu v stvorení naokolo.
Byť na vrchole hory je pre mňa ochutnávka neba. Ten pokoj a blízkosť neba na mňa pôsobia priam liečivo, preto nevynechám žiadnu príležitosť vyliezť na nejaký kopec.
Pridáš sa ku mne nabudúce aj ty?
Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách, daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi svoj hlas, veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár.
Pies 2,14
Boh sám nás vidí v úkryte na bralách, na skalách, vo výšinách a túži po nás láskou odvekou. On sám je touto pevnou skalou, ponúka nám svoju lásku a pomoc. Jeho prebodnuté srdce je tou rozsadlinou, v ktorej sme pevne vložení, ale rešpektuje našu slobodu a volá, aby sme mu ukázali svoju tvár…. On sám mi dáva všetko potrebné na to, aby som to dokázala. Dáva mi seba v Eucharistii, v svojom Slove, v nádhere stvorenstva. Veľmi mi pomáhajú aj ľudia, ktorí sú na ceste za Pánom ďalej ako ja, a sú ochotní ma vypočuť, poradiť, nasmerovať, pomôcť. V mojom prípade si Pán poslúži aj dobrou knihou či piesňou.
Na svoj život môžem hľadieť ako na cestu v balóne. Aby som nasadla do koša, musí byť pripútaný k zemi vreckami piesku. Je to nevyhnutné. Ale balón je určený na lietanie. Zdvihne sa do výšky len vtedy, keď sa rozhodnem zbaviť sa závažia. Zrieknuť sa istoty, toho, čo mi zaručuje bezpečie. Keď sa rozhodnem vydať sa Duchu, ktorý unáša tam, kam On chce. A on ma chce vyniesť vždy do náručia Boha. Boha, ktorý objíma celý svet z kríža. Niet tohto objatia bez bolesti, ktorú spôsobuje strach. Strach zo samotnej bolesti, z neznáma, strach zo samoty, opustenosti, nenávratnej straty, strach z toho, že nebudem mať všetko pod kontrolou… To sú všetko vrecia plné piesku, ktoré keď v dôvere v moc Boha a jeho nekonečnú lásku pustím z rúk, poznávam svet a môj život z výšky, z náručia Boha.
Pre mňa je dôležitý vzácny čas ticha, osobnej modlitby, samoty. Ide o čas, ktorý si vyhradím pre Pána. Je to samotná túžba prežiť chvíle s Bohom. Mať otvorené srdce i myseľ, aby mohol ON vstúpiť, naplniť ma svojím pokojom, radosťou a milosťou. Prítomnosť samotného Boha ma uschopňuje vnímať jeho pôsobenie v každodennom živote. Zároveň ma vedie k vnútornej slobode, aby som dokázala prijímať vzťahy, ľudí a situácie také, aké sú. Prežívanie jeho blízkosti mi pomáha znášať ťažkosti, aby som bola radostná a nestrácala nádej v kráčaní a vydávaní svedectva o Kristovi.
Priznávam, že mám rada, keď mám veci pod kontrolou. Keď moje povinnosti na mojom TO-DO-LISTe ubúdajú. Keď sa mi darí v pokoji zvládať medziľudské vzťahy, som milá a trpezlivá voči ľudom. Keď majú o mne druhí dobrú mienku a som medzi nimi obľúbená. Ale čo, keď sa moje povinnosti hromadia a ja ich nezvládam plniť? Keď moje vzťahy zlyhávajú a ja s hnevom reagujem na iných? Keď ich mienka o mne padla pod bod mrazu? Vtedy začnem konečne púšťať pomyselnú kontrolu z mojich rúk, uvoľňovať sa zo svojej snahy a vkladám sa do Božích rúk. Keď som slabá a zraniteľná, Boh má ku mne lepší prístup. Práve vo svojej zraniteľnosti môžem začať odpočívať v ňom. Spoliehať sa na neho. Veď tu nie som pre prácu ani pre obraz mojej dokonalosti v očiach iných, ale preto, že on ma miluje. Čím viac rastie moja dôvera v neho, tým viac môže konať vo mne a skrze mňa.
Keď si uvedomím Boží pohľad, ktorý na mne neustále spočíva, moje srdce i moja myseľ sa povznáša k Bohu. Deje sa to hlavne počas bežných rutinných prác dňa. Vedomie Božieho starostlivého, milujúceho, čistého pohľadu. Toto vedomie ma zjednocuje s ním, robí ma radostnou i vďačnou za jeho nespočetné dary, no taktiež ma upokojuje v ťažkých a náročných chvíľach. Dáva mi schopnosť žasnúť a vidieť novým pohľadom, už nie mojím, ale jeho. Mojou výšinou je jednoduchá milujúca myšlienka na Pána. On mi daruje svoj pohľad a ja mu ho darujem z lásky späť.
Pri prekonávaní výšin v rehoľnom živote mi pomáha denná modlitba, raz do roka 8-dňové duchovné cvičenia, stretávania sa na charizmatických stretnutiach a modlitbách chvál – typu Godzone, seriál The Chosen a kontemplácia cez súčasné filmové umenie napr. The Passion of the Christ.
A samozrejme každé stretko s mladými, ako aj EXPO povolaní.😊 Prečo? Lebo mladý človek pri hľadaní Boha je nádherný, má drive a dodáva mi chuť pri zdolávaní výziev v mojom živote.😊
Ďakujem za milosť povolania. Bol mi sprostredkovaný veľký dar nebeského Otca cez môjho spovedníka a sestry, ktoré som spoznala. 35 rokov rehoľného života podľa charizmy sv. Angely Merici. Ale stále som na ceste… Uvedomujem si svoje slabosti, zlyhania, nesústredenosť a únavu, ale aj radosť zo stretnutia s Ježišom v osobnej modlitbe, v adorácii, radosť z pobudnutia s ním. Takže ako sínusoida. Raz na vrchole z Božej milosti a potom sa zosuniem dole pre svoje nevernosti. Ale Pán je stále so mnou a miluje ma takú, aká som.
Čo je mojou výšinou? Každoročné duchovné cvičenia. Aj v tomto roku som cítila potrebu „postaviť si stan na terase“, nájsť modlitebný kútik, moje tiché miesto, moje observatórium, aby som sa nanovo stretla s Bohom cez krásu stvorenia, s Ježišom, ktorý sa kvôli mne stal sluhom. Vyjsť na „terasu“, pozerať hore, kontemplovať krásu a veľkosť Boha, ale pozerať sa aj dole, ako a čím žije dnešný svet.
Mojou výšinou je paradoxne moja kapitulácia. Je to čas, kedy som na pokraji mojich síl. Rada by som niečo zmenila, rada by som bola blízko pri Bohu, ale vynakladám na to len svoje vlastné sily. A tie nestačia. V momente, keď som na dne a chýba mi Božia blízkosť, začnem ho prosiť o pomoc. Vtedy konečne dovolím Bohu, aby sa ku mne priblížil. On potom koná v mojej modlitbe a v každom okamihu dňa.
Ďalšou dôležitou vecou je pre mňa vzor druhých. Práve vďaka konfrontácii s druhými vidím svoje dno. Preto je pre mňa dôležité, aby som sa nechala viesť a spoznávať svoje dno.
Sestra Kevina Ekal, OSU pracuje v druhom najväčšom slume na svete
Naše školy v Trnave spolu s komunitou sestier uršulínok sa rozhodli podporiť prácu sestry Keviny Ekal, OSU v Keni, Nairobi.
Vďaka štedrosti žiakov a rodičov, námahám učiteľov sa v misijnej aktivite „misijný koláč“ s podporou sestier podarilo vyzbierať 2000€ pre prácu sestry Keviny v slume.
Píše sa rok 1698. Do niekdajšieho hlavného mesta horného Uhorska – Košíc prichádzajú sestry na pozvanie jágerského biskupa Juraja Fénessyho. Sestry prišli s poslaním venovať sa výchove a vzdelávaniu dievčenskej mládeži.
Dobrodružstvo začína. Aj týmito slovami by sme mohli začať naše zážitky zo Svetových dní mládeže v Lisabone 2023.
Našu skupinu Ursulines Youth Slovakia, teda slovenskú uršulínsku mládež, tvorilo s rôznymi obmenami dovedna 47 členov. A aj vďaka podpore našich sestier a mnohých darcov, sme sa v takomto hojnom počte mohli vydať na našu púť.
V utorok večer, netušiac, čo nás všetko čaká, sme sa stretli celá pútnická skupinka v bratislavskom kláštore, aby sme hneď v skorých ranných hodinách mohli odísť do Ríma. Symbolika sa nezaprela hneď na začiatku. Na túto púť sa prihlásilo presne jedenásť dievčat. Presne toľko spoločníčok zobrala so sebou sv. Uršuľa na jej púť. Sprevádzali nás štyri sestry a páter Jakub Garčár (SJ).
Keď sa zamyslím nad uplynulým polrokom života, tak sa v mojej hlave vynorí slovo vďačnosť. Čím je tento polrok taký jedinečný? Žijem v atypických podmienkach. Mám čas myslieť a tešiť sa. Študovať, obdivovať krásu, spoznávať, veľa načúvať a modliť sa. Nie všetko je celkom ideálne, ak by bolo, to by som už nebola na tomto svete. Trápim sa s angličtinou a vyjadrovanie mojich myšlienok, často filozoficko-psychologicko-etických, mi dá občas riadne zabrať.
Výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa Spojenej školy sv. Uršule,
Nedbalova 4, 811 01 Bratislava.
Pannu Máriu v Lukášovom evanjeliu sme mali možnosť spoznávať v dňoch 28. – 30. 4. 2023 v Bojničkách.
Duchovnej obnovy sa zúčastnilo 12 mladých žien a tri sestry. Víkendom nás sprevádzal Jakub Garčár, SJ.
Novéna pred slávnosťou sv. Angelzy Merici – našej zakladateľky.
Keď na chodbách nášho kláštora svietilo iba svetlo sviec, za spevu kolied sa stretávali pred kaplnkou dve komunity. Po adorácii a slávnostných vešperách vychádzala z kaplnky komunita s najstaršími sestrami a po schodoch schádzala komunita našich ukrajinských priateľov. Na rukách niesla mama Svetlana malého Romanka a pán Saša niesol v rukách niečo veľké, zjavne ťažké. Dar k Vianociam…
V auguste 2023 sa v Lisabone uskutočnia Svetové dni mládeže. Stretnutie mladých z celého sveta. Chceme umožniť skupine 22 aktívnych mladých ľudí reprezentovať aj našu krajinu. Celý pobyt aj s cestou však stojí 800,- na osobu, spolu nás to teda bude stáť viac ako 17 000,-. Približne polovicu nákladov sme schopní hradiť z vlastných zdrojov a zo zdrojov účastníkov, stále nám však chýba viac ako 8 000,-.
Pri upratovaní našej veľkej jedálne rada počúvam Simu Magušinovú (a so mnou polovica prízemia nášho kláštora :). Mám rada jej pravdivé, hlboké a zároveň jednoduché texty. Raz som sa tak zamýšľala nad tým, aký text by Sima vymyslela na rehoľný život. Čo by na ňom vyzdvihla a ako by ho vnímala.
Túžba putovať na Skalné sanktuárium Božieho Milosrdenstva je to, čo spojilo 10 mladých žien a 5 sestier uršulínok.
Počas jesenných prázdnin sa stretli sestry zo všetkých komunít na provinciálnej konferencii v Suchej nad Parnou, kde sme mali možnosť svojou prítomnosťou rozveseliť aj naše najstaršie sestry.
15. októbra 2021 začalo celosvetové dobrodružstvo uršulínskych škôl. Boli sme pozvaní, aby sme spolu so všetkými uršulínskymi školami na svete odpovedali na výzvu sv. Otca Františka a pozreli sa na to, čo môžeme spoločne robiť, aby náš svet bol krajším a lepším. Na túto výzvu sme s radosťou odpovedali. Slovensko reprezentovalo naše Gymnázium Angely Merici v Trnave a zo začiatku aj Spojená škola sv. Uršule v Bratislave.
“Strava pravidelná, pomazánky vynikajúce.” Aj tak by sa dala v krátkosti vyjadriť víkednovka, ktorú sme uplynulý víkend prežili. My sme však išli na hlbinu. Ústrednou témou nášho spoločného času bolo Otcovo srdce a úryvok zo Sv. Písma Jn 10,10 (“Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali života aby ho mali hojnejšie.”).
Po dvoch rokoch odkladania našej púte kvôli pandémii spôsobenej Covid 19, sa sedem sestier uršulínok, brat Karol OFM a 38 našich priateľov (zamestnancov uršulínskych škôl – Základná škola s materskou školou Angely Merici v Trnave, Spojená škola sv. Uršule v Bratislave, Gymnázium Angely Merici v Trnave a Mateřská škola sv. Voršily v Prahe, rodinných známych a priateľov) radostne vydali na cestu do Talianska.